Zvýšením trhového podielu zahraničných bánk v bankovom sektore SR v tomto roku sa podľa viacerých bankových analytikov zvýši aj konkurencia. Táto skutočnosť povedie k poklesu úrokovej marže a k zvýšeniu komplexnosti ponuky bankových produktov. V tomto roku možno tiež podľa analytikov rátať s vysokým nárastom objemu úverov pre obyvateľstvo, na úkor úverov podnikovej sfére.

V roku 2001 bude podľa bankových analytikov potrebné doriešiť ešte postavenie Investičnej a rozvojovej banky, Banky Slovakia a Poštovej banky. Vzhľadom na predpokladaný obnovený rast reálnych miezd sa dá očakávať mierny rast sklonu k úsporám, a tým aj primárnych vkladov v bankách. Očakávaný mierny pokles krátkodobých sadzieb na peňažnom trhu by sa mohol prejaviť na vkladových produktoch, čo by malo byť jedným z impulzov pre ďalší rozvoj trhu podielových fondov. V najbližších rokoch možno tiež očakávať nárast poplatkov za bankové služby, čím si banky budú kompenzovať klesajúce výnosy z inkasovaných úrokov.

Stav a vývoj bankového sektora ovplyvnila v minulom roku najmä vládna reštrukturalizácia štátom vlastnených bánk spolu s pokrokom pri stabilizácii verejných financií, vývoja zahraničného obchodu a inflácie.

Reštrukturalizácia najväčších štátom vlastnených bánk, ktorej náklady prevýšili 100 mld. Sk sa prejavila aj na celkovom hospodárskom výsledku celého bankového sektora. Strata za celý bankový sektor sa koncom roka 1999 vyšplhala na takmer 30 mld. Sk. Podľa predbežných výsledkov Národnej banky Slovenska sa hospodárenie bankového sektora v uplynulom roku skončilo so ziskom 15,7 mld. Sk. „Tento výsledok bol však vo veľkej miere ovplyvnený účtovnými operáciami, keď použitie rezerv a opravných položiek prevyšovalo ich tvorbu“, povedal pre agentúru SITA analytik Slávie Capital Pavol Ondriska.

Bankový sektor zaznamenal počas minulého roka stagnáciu v poskytovaní nových úverov podnikom aj obyvateľstvu. „Kým v rokoch 1998 až 2000 vzrástol hrubý domáci produkt v bežných cenách celkovo o viac ako 20 %, objem úverov podnikom a domácnostiam vzrástol len o menej ako 5 %. „Aj keď nižším tempom, ale pokračoval, rast čistého úveru vláde, čo zmenšovalo priestor pre úvery podnikom a domácnostiam,“ uviedol pre SITA vedúci Odboru ekonomického modelovania a analýz Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník.

Nízka aktivita bánk pri poskytovaní úverov v priebehu uplynulého roka sa prejavila aj na zvýšenej závislosti komerčných bánk na NBS. Objem voľných prostriedkov, ktoré komerčné banky nevyužili na iné aktívne operácie, ale ich ukladali do NBS sa z januárových 9,2 mld. Sk zvýšil takmer 6-násobne až na októbrové maximum 61,4 mld. Sk. Rast závislosti komerčných bánk bol o to zreteľnejší, že ho sprevádzal pokles úrokových sadzieb.

Jedným z hlavných faktorov, ktorý sa podpísal pod zvýšenie voľných zdrojov v bankovom sektore, a tým aj pod pokles úrokových sadzieb, bolo zlepšenie hospodárenia štátu, podporené pozastavením nárastu domáceho zadlžovania vlády. Vláda si totiž od bánk v minulosti požičiavala peniaze na preklenutie schodkov štátneho rozpočtu a na krytie štátneho dlhu za úroky prevyšujúce 20 %. Štát tak v minulosti prakticky vytlačil podniky z poskytovania nových úverov.

Bankám pri poskytovaní nových úverov podnikom bránil vlani zlý stav podnikovej sféry spolu s nefungujúcim kapitálovým trhom a zlou vymožiteľnosťou práva. Banky sa preto pri svojej úverovej politike zamerali na získavanie finančne silných priemyselných firiem, ako aj medzinárodných spoločností pôsobiacich na slovenskom trhu. Pri veľkých bonitných klientoch banky výrazne znižovali úrokové marže. „Poskytovanie úverov malým a stredným podnikom bolo, a stále je riskantné hlavne kvôli nedostatku kvalitných podnikateľských projektov“, tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Tomáš Kmeť. V minulom roku sa preto banky vo zvýšenej miere začali orientovať na poskytovanie úverov smerom k obyvateľstvu. Jednalo sa prevažne o zmenu stratégie bánk pri poskytovaní spotrebných úverov ako aj postupné rozbehnutie hypotekárneho úverovania.