Najvyšší predstavitelia slovenských bankových domov vidia budúcnosť úverových obchodov na Slovensku optimisticky. Jedine poskytovanie úverov môže totiž bankám zabezpečiť zodpovedajúci výnos. Podľa názorov väčšiny z nich stoja v centre pozornosti úverových aktivít bánk najmä malé a stredné podniky, ktoré majú so získaním úverov tradične najväčšie problémy. Tie vyplývajú predovšetkým z nereálnosti a nedostatočnej kvality predložených podnikateľských projektov.

Za najväčšiu brzdu pritom bankári na Trend konferencii Finančný manažment 2001 opätovne označili problém nedostatočnej nevymožiteľnosti práva. Aj napriek pozitívnym legislatívnym zmenám totiž súdy a ďalšie zodpovedné orgány pracujú „po starom“.

Banky sa chcú na segment malých a stredných podnikateľov orientovať najmä preto, že v prípade veľkých klientov majú na realizáciu aktívnych operácií obmedzený priestor. V súčasnosti, keď je na peňažnom trhu pretrvávajúci prebytok likvidity, nemajú teda banky inú možnosť ako podporovať úvermi menších podnikateľov a obyvateľstvo. Tieto zámery bánk potvrdzuje aj vývoj v posledných mesiacoch, ktorý sa vyznačoval miernou expanziou hypotekárneho a spotrebného úverovania. Tá by sa mala podľa bankárov v tomto roku ešte zvýrazniť.

Podľa predstaviteľov bánk nemožno aktuálnu situáciu v ekonomike Slovenska jednoznačne charakterizovať ako tzv. credit crunch, čiže totálnu nedostupnosť úverov v ekonomike. „Ponuka úverov zo strany bánk existuje, klasický credit crunch sme zažili v roku 1998,“ povedal viceprezident Slovenskej sporiteľne Štefan Máj.

Podľa generálneho riaditeľa Istrobanky Miroslava Paulena nemajú žiadne problémy so získaním úveru zdravé štátne podniky, prirodzené monopoly ani veľké zahraničné firmy. Problémovou skupinou zostávajú len nezdravé podniky s nedoriešenými dlžníckymi vzťahmi. Z tohto pohľadu sa pre bankárov ako najvýraznejší stimul na rozbehnutie úverovania javí predovšetkým urýchlenie podnikovej reštrukturalizácie a zvýšený príliv priamych zahraničných investícií. Za jeden z problémov, ktoré bránia zintenzívneniu úverových aktivít bánk, M. Paulen označil aj chýbajúce zdroje dlhodobých financií, čo spôsobuje nevyhovujúcu štruktúru aktív a pasív. Banky totiž prijímajú zväčša vklady od obyvateľstva s kratšou splatnosťou, čo je v nesúlade s dlhšími termínmi splatnosti poskytovaných úverov.

Prebytočnú likviditu banky vo veľkej miere ukladajú do bezrizikových štátnych cenných papierov, výrazné objemy sterilizuje Národná banka Slovenska. Celková sterilizačná závislosť bankového sektora v súčasnosti predstavuje približne 60 až 80 mld. Sk a Š. Máj predpokladá, že do konca roka vzrastie na viac ako 100 mld. Sk.

Ako uviedla ministerka financií Brigita Schmögnerová, sterilizačné aktivity centrálnej banky sú nevyhnutné, pretože nie je možné výraznejšie uvoľniť jej menovú politiku. Na druhej strane vyjadrila tiež svoju nespokojnosť so súčasným stavom úverovania na Slovensku. Podľa jej slov sa však situácia začína zlepšovať najmä vďaka zostrujúcej konkurencii, ktorá núti banky bojovať o klienta.

Podnikatelia však majú na úverovú aktivitu bánk iný názor. Podľa nich sa totiž expanzívne plány vrcholového manažmentu bánk nepretavili aj do postupu nižších úrovní riadenia banky, ktorá vo väčšine prípadov prichádza priamo do styku s potenciálnym žiadateľom o úver a rozhoduje o jeho pridelení. Jedným z problémov býva u celkom zdravých firiem ich krátke pôsobenie na trhu. Väčšina bánk totiž pri rozhodovaní o úvere požaduje účtovné výkazy minimálne za dva roky.