Európska banková federácia (EBF) je presvedčená, že budúce nové krajiny Európskej únie (EÚ) by sa nemali unáhliť s plnením podmienok, ktoré by im v krátkom čase umožnili zaviesť jednotnú menu euro. Bolo by to totiž v rozpore s ich vlastnými záujmami. „Rozhodnutie prináleží každej krajine, ale prednosť by mal dostať pružnejší proces, podporujúci ekonomický rast a skutočnú konvergenciu príjmov na hlavu. Preto si myslíme, že by nemuselo byť v záujme týchto krajín, aby sa usilovali o členstvo v hospodárskej a menovej únii v čo najskoršom možnom termíne,“ uvádza sa v analýze, ktorú EBF predstavila v pondelok v Bruseli.

Proti skorému zavedeniu eura v budúcich nových členských krajinách sa nedávno opakovane vyjadril aj viceprezident Európskej centrálnej banky Christian Noyer. Napriek tomu viaceré kandidátske krajiny vrátane Slovenska si kladú za cieľ pristúpiť k euru už okolo roku 2007.

Podľa predsedu menového výboru EBF Martina Hüfnera majú ekonomiky kandidátskych krajín značný rastový potenciál, ktorý by nebolo dobré brzdiť plnením maastrichtských kritérií za každú cenu. Naopak, tieto krajiny by istý čas mohli potrebovať vyššie deficity štátneho rozpočtu, najmä ak sú dnes ešte málo zadlžené a ak potrebujú investovať do budovania infraštruktúr. Skutočný rast a skutočnú konvergenciu nebude preto najlepšie možné dosiahnuť nominálnou konvergenciou, teda iba splnením takzvaných maastrichtských kritérií.

„Chceli by sme, aby kandidátske krajiny mali aj po vstupe do EÚ možnosť využívať pružnosť výmenných kurzov,“ povedal Hüfner. Menovú stabilitu v budúcich nových členoch únie posilní istá obmedzená fluktuácia ich meny okolo eura v Európskom menovom systéme a pritom ich nezviaže do nepružných limitov.

EBF je presvedčená, že ekonomiky kandidátskych krajín potrebujú na zaistenie trvalejšieho väčšieho hospodárskeho rastu nástroje, o ktoré by sa zavedením eura pripravili. Ide najmä o devalváciu meny a uvoľnenie inflačnej brzdy. Hüfner zdôraznil, že bankári si nevedia predstaviť rozšírenie EÚ bez Poľska a to aj napriek istým slabostiam jeho ekonomiky. Poľsko musí mať podľa nich miesto v prvej skupine zaistené a preto by bolo dobre, keby prvá skupina zahrňovala až desať kandidátskych krajín, vrátane Slovenska.

Za reálne pritom považuje, aby k uzavretiu rokovaní o vstupe došlo do konca tohto roka a k samotnému vstupu na začiatku roka 2004. „Je to ambiciózne, ale sme presvedčení, že je to aj možné,“ povedal Hüfner, podľa ktorého sa stane rozšírenie obrovským impulzom pre hospodársky rast v Európe. Hüfner pripomenul, že ekonomický rast vo svete sa spomalil zo 4 % na 1,3 %, ale krajiny strednej a východnej Európy takýto pokles nepostihol. Zo 4,4% sa rast HDP znížil na 3,7 %. Hüfner je preto presvedčený, že v roku 2002 a ďalších rokoch budú krajiny strednej a východnej Európy medzi najrýchlejšie rastúcimi regiónmi sveta.