ČLÁNOK




BA označuje ČR za sklamanie posledných dvoch rokov
17. decembra 1999

Podľa národohospodárskych analytikov rakúskej banky Bank Austria (BA) sú Poľsko, Slovinsko a Maďarsko „transformačné hviezdy“, ktoré sa budú aj naďalej rozvíjať. Za problémové krajiny označila Bank Austria Českú republiku, Slovensko, Chorvátsko a Bulharsko. Rusko, Rumunsko a Ukrajina sú z pohľadu Bank Austria krízovými krajinami. Podľa riaditeľky národohospodárskeho oddelenia BA Marianne Kager je sklamaním posledných dvoch rokov Česká republika. Podľa jej slov sa potenciál a reštrukturalizácia neuskutočnili v očakávanej rýchlosti.
V budúcich rokoch bude hospodársky vývoj problémových krajín veľmi závisieť od politiky, v každom prípade bude rast menej výrazný. Problémom naďalej zostáva deficit bežného účtu platobnej bilancie. Pre ČR očakáva Bank Austria tempo hospodárskeho rastu v roku 2000 na úrovni 1 %, pre Slovensko 1,5 %, Chorvátsko 2 % a Bulharsko 3 %. Podľa BA by mohol byť rok 2000 v krízových krajinách ťažší ako rok 1999. Pozitívny vplyv devalvácie, ktorý sa v roku 1999 odzrkadlil hlavne na exporte už v budúcnosti pravdepodobne nebude účinný. Podľa M. Kager nie je vidieť náznaky rastu a oživenia. Ruská ekonomika tento rok stagnuje a rovnaký priebeh sa očakáva aj v budúcom roku. Po 1 % poklese rastu hospodárstva Ukrajiny v roku 1999 očakáva Bank Austria v roku 2000 pokles výkonnosti národnej ekonomiky o 0,5 %. V Rumunsku očakáva banka reálny rast hospodárstva na úrovni 1 %.
Maďarsko, Poľsko a Slovinsko môžu dosiahnuť ročný rast hospodárstva na úrovni 4 až 5 %. V roku 1999 sa týmto krajinám podarilo vyrovnať znižujúci sa zahraničný dopyt zvýšením domáceho dopytu a zabezpečili si tak výraznú výhodu pred ostatnými transformujúcimi sa krajinami. BA predpovedá v budúcom roku 4,9-percentnú mieru rastu poľskej ekonomiky, v prípade Slovinska 4 % a pre Maďarsko 4,5 %. Podľa M. Kager sú česká koruna a chorvátska koruna nadhodnotené.
Popredné miesta zaujali „transformačné hviezdy“ aj v rebríčku produktivity a dynamiky, ktorý po prvýkrát zostavila Bank Austria. Rebríček vychádza z kombinácie hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa v eur, z miery jeho rastu a rastu ekonomiky. Aspoň polovičnú výkonnosť ekonomiky eurozóny, ktorú v súčasnosti dosahuje napríklad Grécko, však Poľsko, Slovinsko, ČR, SR, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Rusko a Ukrajina dosiahnu podľa BA najskôr v roku 2018. Podľa Bank Austria by mohlo 50-percentnú priemernú úroveň krajín eurozóny najskôr dosiahnuť Slovinsko v roku 2002. Ako ďalšie krajiny uvádza analýza Bank Austria Maďarsko v roku 2009, Poľsko a Chorvátsko v roku 2012. Ďaleko vzadu sa nachádza Ukrajina, ktorá podľa prognóz BA dosiahne polovičnú úroveň výkonnosti krajín eurozóny až v roku 2037.
Podľa výšky HDP na obyvateľa je na prvom mieste spomedzi krajín strednej a východnej Európy Slovinsko s 24 331 EUR. Priemer na obyvateľa v eurozóne predstavuje v súčasnosti 53 673 EUR. Na druhom mieste medzi reformnými krajinami sa nachádza Chorvátsko s 12 996 EUR, nasleduje Maďarsko s 12 453 EUR, ČR s 10 451 EUR, Poľsko 9 292 EUR, Slovensko s 8 830 EUR, Bulharsko (3 740 EUR), Rumunskom (3 226 EUR), Ruskom (3 058 EUR) a Ukrajinou (1 362 EUR). Pri dynamike rastu je od 1990 na prvom mieste Poľsko. Hrubý domáci produkt na zamestnanca sa v Poľsku od roku 1990 do 1999 zvýšil o 210 %, v Maďarsku o 145 %, ČR o 110 %, Slovensku o 58 %, Slovinsku o 54 %, Chorvátsku o 26 % a Rumunsku o 11 %. Naopak v Bulharsku poklesol o 68 %, v Rusku sa znížil o 75 % a na Ukrajine o 85 %.
V celkovom hodnotení, do ktorého boli zahrnuté okrem absolútnej úrovne HDP na zamestnanca v roku 1999 aj dynamika rastu od 1999 resp. 1997 ako aj rastové prognózy na rok 2000, obsadilo prvé miesto Poľsko. Na druhom mieste skončilo Maďarsko a na treťom Slovinsko. Za nimi sa umiestnili Chorvátsko, ČR, Bulharsko, Slovensko, Rumunsko, Rusko a Ukrajina.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 9. 2020

USD 1,183 0,004
CZK 26,727 0,020
GBP 0,913 0,002
HUF 360,780 0,380
CAD 1,560 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS