Podľa analytikov by vláda SR mala zdroje získané z predaja 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) použiť skôr na financovanie zahraničného dlhu ako na pokrytie rozpočtového deficitu. Stotožňujú sa tak s odporúčaním centrálnej banky, ktorá sa snaží, aby vláda použila čo najviac privatizačných prostriedkov na splatenie zahraničného dlhu. Ministerstvo financií však navrhuje pokryť z týchto zdrojov minuloročný schodok štátneho rozpočtu.

Podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora nie je jednoznačne zlá ani jedna alternatíva a pri rozhodovaní je nutné zvážiť viaceré argumenty splácania zahraničného alebo domáceho dlhu. „V prípade kritéria výšky nákladov je financovanie domáceho dlhu dôležitejšie,“ povedal. Ako spomenul analytik ČSOB Marek Gábriš, v súčasnosti má štát vyššie náklady na financovanie domáceho dlhu, keďže kupóny platené na domáci dlh sú vyššie ako na zahraničný. „Rezort financií má aj po zvýšení úrokových sadzieb o dôvod viac snažiť sa splácať domáci dlh,“ dodal. Náklady na získavanie zdrojov na domácom trhu mu po tom totiž značne stúpnu.

Analytik Slávie Capital Pavol Ondriska sa rovnako prikláňa k splácaniu zahraničného dlhu. „V prípade, ak by sa vláda rozhodla financovať deficit štátneho rozpočtu, musela by devízové prostriedky získané z privatizácie vymeniť za slovenské koruny,“ povedal. Slovenská mena pritom začína ustupovať zo svojich silných pozícií, preto by tu podľa Gábriša vznikalo určité kurzové riziko.

Veľkou nevýhodou splácania domáceho dlhu je podľa Ódora zvýšenie sterilizačnej pozície Národnej banky Slovenska. „Ak komerčné banky získajú splatením eurobondov prostriedky, budú ich sterilizovať v centrálnej banke,“ povedal. Tým sa podľa neho zvýšia celkové náklady a prehĺbi sa strata centrálnej banky.

Podľa analytika Poštovej banky Pavla Poppa sleduje pohľad centrálnej banky zameraný najmä na zhodnotenie meny dlhodobejší horizont. „Prikláňam sa k financovaniu zahraničného dlhu, pretože ak naša mena bude oslabovať, bude to mať vplyv na zníženie exportu, čo by v konečnom dôsledku aj tak zvýšilo deficit štátneho rozpočtu,“ skonštatoval. Ako poznamenal Gábriš, aj keď by slovenskej korune prospelo splatenie zahraničného dlhu, v súčasnosti bude skôr pod vplyvom očakávania parlamentných volieb.

Vláda vo štvrtok schválila návrh štátneho záverečného účtu SR za rok 2001. Ministri súhlasili s tým, aby bol minuloročný deficit bežného hospodárenia štátu vo výške 36,322 mld. Sk krytý z štátnych finančných aktív. Tie budú dotované alebo naplnené príjmami z privatizácie, najmä z prostriedkov za predaj SPP. Na splatenie zahraničného dlhu by malo smerovať 12 mld. Sk z celkového 50-miliardového balíka z privatizácie SPP určeného na splatenie štátneho dlhu. Centrálna banka však odporučí vláde, aby iné privatizačné príjmy použila na splatenie zahraničného dlhu.