Výsledok zahraničného obchodu SR za uplynulý rok ekonomických analytikov veľmi neprekvapil, aj keď väčšina z nich očakávala priaznivejšie čísla. Analytici sa zhodli v názore, že zahraničnoobchodný deficit v minulom roku negatívne ovplyvnil vývoj v poslednom štvrťroku, kedy predstavoval 24,9 mld. Sk, čiže takmer 60 % celoročného objemu. V tomto období zároveň tempo rastu dovozu značne prevýšilo tempo rastu vývozu, zatiaľ čo do septembra, okrem júna a augusta, bol tento vývoj opačný. Za jeden z najvýznamnejších faktorov vysokého deficitu analytici považujú zvýšené ceny nerastných surovín na svetových trhoch, hlavne ropných produktov, čo ešte znásobil drahší americký dolár.

Podľa ministerky financií Brigity Schmögnerovej nebol vývoj zahraničného obchodu v októbri a novembri prekvapujúci, hoci saldo za tieto dva mesiace dosiahlo takmer polovicu celoročnej úrovne. Nárast schodku pripísala predovšetkým nástupu významných obchodných reťazcov v predvianočnom období. „Na druhej strane by som tento vývoj nechcela podceňovať, vzhľadom na to, že domáci dopyt sa bude zvyšovať spolu s rastom kúpyschopnosti obyvateľstva a investičného dopytu. Štrukturálne zmeny ekonomiky sú zrejme pomalšie, ako sme očakávali,“ pokračovala ministerka. Rezort má podľa nej možnosti v smere zlepšovania podnikateľského prostredia a pritiahnutia zahraničného kapitálu. Ako však dodala, schodok bežného účtu zaznamená za minulý rok pravdepodobne menej ako polovičnú hodnotu oproti úrovni roku 1999.

Ako pre agentúru SITA uviedla vedúca oddelenia stratégie a analýzy VÚB Jana Šikulová, odhad analytikov banky predpokladal minuloročný obchodný deficit v rozmedzí 33 až 37 mld. Sk. Tempo rastu vývozu si podľa jej slov v štvrtom kvartáli udržalo pomerne vysoké hodnoty, v priemere okolo 28 %, čo svedčí o tom, že k zvýšeniu deficitu koncom roka prispel rastúci dovoz, a nie klesajúci vývoz. „Z teritoriálneho hľadiska zaznamenala SR najvyšší, takmer 96-miliardový deficit v obchode s Ruskom, kde sú hlavnými dovoznými komoditami práve ropa a plyn,“ uviedla J. Šikulová. Na strane vývozu mali najväčší podiel stroje, prístroje a dopravné prostriedky, „pričom je pozitívne, že v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi sa váha tejto skupiny v štruktúre vývozu zvýšila“. Podľa názoru analytikov VÚB by vyšší zahraničnoobchodný deficit nemal vážnejšie ohroziť vývoj na bežnom účte platobnej bilancie, ktorého kumulovaný schodok za minulý rok by mohol podľa nich dosiahnuť o niečo viac ako 2 % HDP, čo by bol nesporne najlepší výsledok od roku 1996.

Podľa analytika ČSOB Ľudovíta Ódora štruktúra zahraničného obchodu neposkytuje dôvody na prílišný pesimizmus. „Prvotné obavy pramenili najmä z toho, že schodok obchodnej bilancie rastie vyšším tempom, než sa čakalo, v dôsledku mohutného nárastu dovozu pod vplyvom oživenia domáceho dopytu. Takýto vývoj by bol nebezpečný, keďže by znamenal, že ponuka v ekonomike nemá konkurencieschopné produkty na uspokojovanie vyššieho dopytu,“ povedal Ľ. Ódor. Zverejnené čísla o štruktúre zahraničného obchodu tieto obavy zatiaľ nepotvrdili. Medziročný nárast importu bol podľa neho v decembri najnižší od mája 2000. „Podľa nášho názoru to mohlo spôsobiť jednak zrušenie dovoznej prirážky od januára a uskutočnenie niektorých dovozov už v novembri,“ uzatvoril Ľ. Ódor.

Pasívne saldo obchodnej bilancie za celý minulý rok predstavovalo 42,4 mld. Sk, čo je približne 4,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 1999 to pritom bolo 5,5 % HDP. V medziročnom porovnaní klesol schodok o 2,9 mld. Sk, resp. o 6,4 %. Vývoz tovaru medziročne vzrástol o 29,4 % na 548,4 mld. Sk. Dovoz predstavoval 590,7 mld. Sk, čo v porovnaní s rokom 1999 znamenalo zvýšenie o 26 %.

Podľa analytikov možno v tomto roku očakávať mierne zhoršenie výsledkov zahraničného obchodu. Podľa makroanalytika Tatra banky Róberta Pregu bude vplyv faktorov zvyšujúcich dovoz v tomto roku pravdepodobne silnejší. Podľa jeho predpokladov by mohol tohtoročný zahraničnoobchodný deficit vzrásť na 48 mld. Sk, analytici ČSOB a VÚB rátajú s úrovňou 50 mld. Sk. Podľa analytikov by sa však na horšom výsledku mal rozhodujúcou mierou podieľať zvýšený domáci dopyt a dovoz vyspelých technológií, ktoré by mali v budúcnosti zvýšiť domácu produkčnú kapacitu.