Bankoví analytici predpokladajú, že po nečakane vysokom májovom schodku obchodnej bilancie SR bude deficit zahraničného obchodu za jún podstatne nižší. Ich odhady pasívneho salda zahraničného obchodu sa pohybujú v rozmedzí od 6 mld. Sk do 8 mld. Sk. Deficit zahraničného obchodu by tak podľa nich mal klesnúť z májových 11,3 mld. Sk o 3,3 až 5,3 mld. Sk.

Analytik ČSOB Marek Gábriš očakáva, že pasívne saldo obchodnej bilancie v júni klesne na 8 mld. Sk. Pozitívny vplyv na pokles deficitu môže podľa neho mať posilňovanie koruny voči doláru, ktoré by sa mohlo prejaviť v lacnejších dovozoch. „Dobrou správou pre zahraničný obchod sú aj údaje o predaji nových osobných automobilov, ktorých sa v porovnaní s minulým rokom predalo približne o 4,5 % menej,“ uviedol. Dopyt po autách sa totiž v značnej miere uspokojuje z dovozu.

Podľa analytika Poštovej banky Michala Džačovského klesne deficit na 7 mld. Sk, čo spôsobí najmä pretrvávajúci nižší export Volkswagenu, ktorý je jedným z najväčších slovenských vývozcov. Robert Prega z Tatra banky predpokladá, že deficit zahraničného obchodu by mal v júni klesnúť zhruba na 6 mld. Sk. „Po májovom prepade rastu exportu Slovenska zo 7,1 % na 6,1 % očakávam korekciu tohto vývoja,“ uviedol a dodal, že výkonnosť slovenského exportu bude pravdepodobne aj v júni naďalej slabá. Podľa analytika Slávie Capital Pavla Ondrisku dosiahne júnový deficit zahraničného obchodu 7,9 mld. Sk, pričom nastane medziročný pokles vývozu aj dovozu.

Ako uviedol Džačovský, v budúcnosti môžu slovenský export značne ovplyvniť aj problémy, v akých je momentálne nemecká ekonomika, ktorá je hlavným ťahúňom Európskej únie a kam smeruje štvrtina slovenského vývozu. „Slabý hospodársky rast v krajinách našich najvýznamnejších obchodných partnerov nedáva dôvod na výrazné zlepšenie obchodnej bilancie Slovenska,“ konštatoval Ondriska. Na druhej strane, oslabenie dolára môže podľa neho po určitom čase čiastočne znížiť nominálnu hodnotu dovozu. Vývoj slovenského vývozu nevidí pozitívne ani Prega. „Pretrvávajúca nízka miera oživenia v západnej Európe, ako aj nie príliš ružové očakávania do blízkej budúcnosti nevytvárajú priaznivé podmienky na rast exportu,“ vysvetlil. Nábeh niektorých nových výrob by však podľa neho mal v druhom polroku priniesť zvýšenie vývozu aj napriek nízkemu zahraničnému dopytu. „Naopak, pozitívne by na obchodnú bilanciu v druhom polroku mal pôsobiť nižší dovoz nerastných surovín,“ uviedol.

Gábriš nevylučuje, že nepriaznivé májové údaje o deficite zahraničného obchodu sa ešte zrevidujú smerom nadol. Jeho odhad schodku zahraničného obchodu na celý rok je naďalej 100 mld. Sk. Podľa Ondrisku deficit zahraničného obchodu na konci roku mierne prekročí nominálnu hranicu 100 mld. Sk a dosiahne hodnotu okolo 9,6 % hrubého domáceho produktu.