ČLÁNOK




Americký dolár sa vyšplhal na historické maximum za ostatných pätnásť rokov
19. marca 2001

Stav je spôsobený neistými perspektívami ziskov amerických firiem a spoločností, ako aj protichodnými odhadmi rastu ekonomiky v USA.

Dow Jones Industrial Average je stále pod magickou hranicou 10 000 bodov a jeho posledná hladina sa po piatkovom poklese o 184,83 bodu ustálila na 9 846, 83 bodu. Nasdaq Composite je sústavne pod úrovňou 2000 bodov a zisky jeho akcií sa majú počas prvého kvartálu 2001 znížiť na medziročnej báze o 28% a v druhom kvartáli 2001 o 28,7%.

Nie taká dramatická, no podobná situácia je aj na európskych akciových trhoch. V Londýne skĺzol index FTSE 100 o 166,4 bodu a dosiahol 5 562,8 bodu, čo je najnižšia hodnota zaznamenaná od roku 1998. Rádovo o niekoľko desiatok bodov sa znížil aj francúzsky index CAC 40(pokles o 5,2%) a nemecký DAX(posun smerom nadol o 7,1%). Tieto problémy na akciových trhoch podmienili hľadanie „bezpečných prístavov“ pre investorov, ktorí umiestňujú zdroje do stabilných amerických vládnych dlhopisov a do nákupu dolárov, ktorý dosiahol historické maximum za ostatných pätnásť rokov.

Trhy zároveň vkladajú nemalé nádeje do utorňajšieho rokovania Federálneho výboru pre operácie na voľnom trhu – FOMC, ktorý má znížiť základnú úrokovú sadzbu o 0,50-0,75%, niektoré zdroje hovoria dokonca až o jednopercentnom znížení tejto sadzby. Toto všetko sa odohráva na pozadí značne zmiešaných a aj protikladných signálov, ktoré indikujú ďalší vývoj americkej ekonomiky. Inflácia je utlmená, no priemyselná výroba sa podľa najnovších údajov znížila o 0,6%, i keď index spotrebiteľskej dôvery vykazuje značne neočakávaný pozitívny obrat. Aj preto sa pozornosť maximálne koncentruje na zajtrajšie rokovanie americkej centrálnej banky. Pokles priemyselnej výroby, no utlmená inflácia naznačuje, že Fed určite úrokové sadzby zníži, otázne iba je, o koľko bázických bodov. Spotrebiteľská dôvera sa totiž stabilizovala a optimizmus vyvoláva aj zvýšený predaj nehnuteľností. Obavy z recesie sú však stále v obehu, pretože nedošlo iba k poklesu výroby v priemysle, ťažobnom sektore, v produkcii elektrickej energie a zemného plynu, ale varovné je najmä to, že priemyselné kapacity v USA boli podľa februárových údajov vyťažené iba na 79,4%, čo je najnižšia hodnota od roku 1992, kedy sa americká ekonomika spamätávala z recesie v období 1990-1991.

Podľa Fedu nezaznamenala americká priemyselná výroba rast od septembra minulého roka, čo je takisto veľmi relevantný indikátor. Národná asociácia priemyselných výrobcov – NAM dokonca hovorí o „krajne znepokojujúcom a všadeprítomnom poklese“.

Budeme zrejme svedkami poklesu priemyselnej výroby v priebehu niekoľkých ďalších budúcich mesiacov – konštatuje sa v oficiálnom vyhlásení NAM.

Určitú úľavu však prinieslo víkendové vyhlásenie amerického Ministerstva práce, v ktorom sa konštatuje, že inflácia veľkoobchodných cien sa vo februári zvýšila iba o 0,1%, čo je neporovnateľné s januárovým údajom, ktorý dosiahol až 1,1%-ný nárast.

V tejto situácii je Fed pod skutočne enormným tlakom. Americká centrálna banka totiž v priebehu uplynulého roka za hlavnú ekonomickú hrozbu označovala infláciu, na konci roka 2000 však náhle zmenila svoju politiku a redefinovala hlavné riziko, ktorým má byť recesia. Pri náraste inflačného indexu v maloobchodných i veľkoobchodných cenách v januári 2001(už sme uviedli jej hladinu na úrovni 1,1%) sa Fed dostal do pozície, kedy má vyhrať vojnu na dvoch frontoch – v boji proti inflácii a v boji proti recesii, no niektorí analytici varujú, že Fed môže na jednom fronte vyhrať a na druhom zaznamenať porážku, no takýto scenár by vôbec komplexne neriešil problém amerického hospodárstva.

Americká televízna spoločnosť CNBC, ktorá venuje hlavnú pozornosť aktuálnym správam z amerického obchodného a finančného diania, vo včerajšom vysielaní dokonca uviedla, že dostáva „obrovské množstvo e-mailov, v ktorých sú obsiahnuté žiadosti, aby šéf Fedu Alan Greenspan rezignoval zo svojej funkcie.

K mozaike terajšej americkej ekonomiky však patrí aj to, že predaj nehnuteľností sa vo februári zvýšil a je takmer na hladine 12-mesačného maxima, čo je dané najmä veľmi výhodnými úrokovými sadzbami z hypotekárnych úverov.

Index spotrebiteľskej dôvery, ktorý definuje University of Michigan, sa v marci stabilizoval, pričom za predchádzajúce tri mesiace vykazoval prudký pokles.

K určitým korekciám však dochádza aj v Európe. Februárová inflácia dosiahla na medziročnej báze stav 2,6%, čo je značne nad dvojpercentnou hodnotou, ktorú stanovila Európska centrálna banka. Zároveň sa však táto hodnota premietne s najväčšou pravdepodobnosťou aj do ďalšieho odkladu zníženia úrokových sadzieb. Rast inflácie (z 2,4% v januári 2001) bol spôsobený stále vysokými cenami pohonných hmôt, ktoré sa premietajú do prepravných nákladov, ale aj rastom cien potravín v súvislosti s terajšou krízou v európskom agrosektore. Ďalej je veľmi podstatné aj to, že euro sa dostalo opätovne pod hranicu 0,90USD/EUR, a to po prvý raz za ostatné tri mesiace. Je to signál, že nové inflačné tlaky môžu byť reálne, najmä v súvislosti s vyššími dovoznými nákladmi.

ECB tento vývoj určite nebude „oslavovať“ a pokračujúce znižovanie hodnoty eura by mohlo zníženie úrokových sadzieb oddialiť až o niekoľko týždňov, ba mesiacov – konštatuje sa v štúdii HSBC Economics. Ten istý zdroj tvrdí, že ECB nebude meniť terajšiu základnú sadzbu, ktorá je na úrovni 4,75% a nemenila sa od októbra 2000. Počká možno až do mája(!), kedy by malo byť jasné, či sú USA definitívne v štádiu recesie, či sa rast eurolandu prudšie spomaľuje a či má inflácia klesajúci trend.

Všetko však nasvedčuje tomu, že odhady ministrov financií eurozóny, centrálnych bánk i ECB sa zrejme budú radikálnejšie meniť. Ešte začiatkom tohto roka totiž „unisono“ tvrdili, že euro bude posilňovať voči doláru, trhy sa dostanú do fázy zhodnocovania akcií a eurozóna bude veľmi markantne dobiehať tempá rastu HDP v USA. Je pravda, že euro sa v prvých týždňoch roku 2001 obchodovalo na hladine 0,96USD/EUR. Terajší pokles euromeny sa sčasti vysvetľuje tým, že veľké firmy hľadajú zdroje financovania a opúšťajú akciové trhy. Novú šancu totiž vidia v trhoch s pevne fixovanými výnosmi, kde je väčšina bondov denominovaná v amerických dolároch. Zdržanlivosť ECB pri ďalšom znižovaní úrokových sadzieb má preto vplyv na prehlbovanie pochybností o ďalších perspektívach rastu eurozóny.

Ľahké to teda nemá ani Wim Duisenberg, ktorý ešte začiatkom februára prognostikoval robustný hospodársky rast v eurozóne a odhadoval reláciu 0,92-0,93USD/EUR.

Aj v týchto odhadoch bude zrejme nevyhnutné urobiť istý posun. Februárové ceny energií vzrástli v eurolande na medziročnej báze o 8,3%, v porovnaní s januárom, kedy bol tento rastový index na úrovni 7,9%, čo bolo najväčším zdrojom inflačného vzostupu. Ceny potravín vzrástli vo februári o 3,2% (v januári o 3%). Ak však eliminujeme vplyv rastu cien energií a potravín, potom podľa Eurostatu dosiahla takzvaná jadrová, „core“ inflácia iba 1,7%.

Terajší vývoj na akciových trhoch má určite komplikovanejšie pozadie a jeho vplyv na tempá rastu nemožno absolutizovať. Podľa štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sú totiž akciové trhy v európskych podmienkach iba menšou časťou celkových aktív a na efekte bohatstva sa napríklad podieľajú v Taliansku 10%, v Nemecku 13% a vo Veľkej Británii 15%.

Ceny akcií sú takisto menším podmieňujúcim faktorom pri celkových výdavkoch spotrebiteľov.

I tak akciové trhy v ostatných dňoch značne „zamiešali“ karty a vari už tento týždeň budeme svedkami ďalšej „partie“ na svetových finančných trhoch.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

30. 9. 2020

USD 1,171 0,001
CZK 27,233 0,085
GBP 0,912 0,003
HUF 365,530 0,170
CAD 1,568 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS