Prezident Bush prezentoval v Chicagu program na zvýšenie bezpečnosti v civilnej leteckej doprave, na ktorý sa majú vyčleniť 3 miliardy dolárov. Podstatne sa zvýši počet takzvaných leteckých maršalov, policajných neuniformovaných špecialistov, ktorí sú vycvičení na boj proti terorizmu.

Pod federálnu právomoc sa dostane aj kontrola pasažierov, batožín a nákladu na letiskách a lietadlách.

Minister dopravy Norman Mineta má najneskôr do pondelka predložiť koncepciu fungovania dvoch úderných jednotiek, ktoré budú zodpovedať za bezpečnosť letísk a lietadiel.

Súčasťou Bushovho programu je aj zabezpečenie kabíny pilotov dverami, ktoré by mali byť nepreniknuteľné pre nepovolané osoby.

V ostatných krajinách zodpovedajú za bezpečnosť leteckej premávky spravidla jednotlivé vlády, v USA však v tomto smere pôsobili bezpečnostné sily, ktoré si najímali letecké spoločnosti a letiská. Tento stav sa má po včerajšku zmeniť, čo je nielen výsledkom prezidentovho prejavu, ale aj iniciatívy Senátu USA, ktorý chce presadiť nový zákon na podporu federalizácie bezpečnostných opatrení v leteckej preprave.

Prezident Bush pritom vidí priamu súvislosť medzi posilnením dôvery k leteckej preprave a ozdravením americkej ekonomiky.

Otvorené sú zatiaľ dve otázky. Prvou je, či vznikne nová federálna bezpečnostná agentúra s kompetenciami pre civilné letectvo, ktorá by mala mať podľa predbežných odhadov 28 000 zamestnancov a jej ročný rozpočet má predstavovať 1,8 miliardy USD.

Druhým problémom je, či piloti civilných lietadiel budú môcť byť počas letu ozbrojení.

O tom s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne Federálna správa pre letectvo – FAA.

Bezpečnosť by sa mala zvýšiť aj zavedením nových biometrických testov, ktorými sa dá veľmi rýchlo zistiť identita prípadných teroristov napriek tomu, že si zmenili tvár plastickou operáciou alebo iným spôsobom. Podľa výkonného riaditeľa Asociácie pre medzinárodnú leteckú prepravu – IATA Pierra Jeanniota však nie je do týchto chvíľ jasné, kedy bude k dispozícii dostatok techniky na realizovanie biometrických testov.

Všetky bezpečnostné opatrenia treba vidieť aj na pozadí obáv cestujúcich z prípadného únosu lietadla, ktoré sa extrémne zvýšili po 11. septembri. Americké letecké spoločnosti už oznámili prepustenie zhruba 100 000 svojich zamestnancov a obmedzili počet letov, aj tak sú však niektoré lietadlá poloprázdne, prípadne obsadené iba na jednu tretinu svojej kapacity.

Vo viacerých krajinách sveta sa značne komplikovaným spôsobom rieši problém dodatočného poistenia leteckých spoločností pre prípad teroristického alebo iného vojnového aktu.

Britská vláda oficiálne oznámila, že rozšíri finančnú pomoc leteckým spoločnostiam, ktoré sa dostali do vážnych problémov po teroristickom útoku na Spojené štáty.

Má totiž dôjsť k dodatočnému poisteniu leteckých prepravcov v prípade teroristického útoku alebo iného vojnového aktu. Na aranžovaní tohto poistného modelu sa bude podieľať britská vládna agentúra na podporu exportu – ECGD.

Rozhodnutie britskej vlády sa v podstate zhoduje s podobným krokom americkej administratívy, ktorá takisto prostredníctvom svojej exportnej kreditnej agentúry pomohla pripoistiť letecké spoločnosti. Podstatné je tiež to, že opatrenia britskej a americkej vlády zmobilizovali k podobným krokom exekutívne orgány v ďalších krajinách Európy a Ázie.

Konzorcium najvplyvnejších poisťovní sveta pod záštitou American International Group – AIG finalizuje poistné schémy, na základe ktorých bude možné zabezpečiť letecké spoločnosti pre prípad teroristického útoku alebo iného vojenského aktu až do výšky jednej miliardy USD.

Dve najväčšie aerolinky v Japonsku – Japan Airlines a All Nippon Airlines však do tejto chvíle nezískali vládnu podporu pri poistení pre prípad teroristického útoku. O týchto otázkach sa však intenzívne rokuje a k definitívnemu rozhodnutiu by sa malo dospieť v Tokiu do konca tohto dňa.

Európska komisia vyzvala letecké spoločnosti, aby poskytli direktoriátu pre hospodársku súťaž informácie o prípadných zmenách v požiadavkách poisťovní, osobitne v tých prípadoch, ktoré sa týkajú záväzkov pri krytí mimoriadnych udalostí.

Juhokórejská vláda sa rozhodla finančne pomôcť hlavným prepravcom – Korean Air a Asiana v celkovom objeme 1,5 miliardy USD. Podobnú asistenciu očakávajú aj Philipine Airlines, Thai Airways a hongkongský Cathay Pacific.

Dôsledky teroristického útoku proti USA majú teda početné súvislosti, no boj proti tomuto nebezpečnému fenoménu sa opäť posunul do inej polohy po publikovaní informácie, že teroristická sieť v Európe napojená na Usama bín Ladína plánovala ešte v lete masívne operácie, ktorých súčasťou a terčom mali byť americká ambasáda v Paríži, konzulát v Marseilles, ale aj sídlo NATO v Bruseli a budova Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Španielska polícia v tejto súvislosti zatkla a vyšetruje šesť Alžírčanov, ktorí mali udržiavať kontakty s Usamom bín Ladínom.

Vo Francúzsku je vo väzbe sedem príslušníkov islamskej organizácie s podozrivými kriminálnymi aktivitami.

Dovedna je zadržaných tridsať podozrivých osôb, ktoré mali byť súčasťou teroristickej siete.

Ďalších dvadsať je však stále na slobode.

Intenzívne vyšetrovanie pokračuje aj v USA a najnovšie správy hovoria o tom, že americké policajné jednotky zatkli ďalších deväť osôb, ktoré sú obvinené z ilegálneho získania licencie na prevoz nebezpečného nákladu, najmä chemikálií a jadrového odpadu.

Z ďalších podstatných informácií vyberáme :

Americký aktivista v boji za ľudské práva Jesse Jackson potvrdil, že hnutie Taliban ho pozvalo do Pakistanu, aby viedol mierovú delegáciu.

Vodca Talibanu Mullah Omar vyzval desiatky tisíc afgánskych utečencov, aby sa vrátili domov, pretože údajne „hrozba amerického odvetného útoku sa vytráca…“

Najvyšší iránsky duchovný vodca Ajatolláh Chamenií ostro napadol Spojené štáty a zdôraznil, že jeho krajina nezohrá nijakú úlohu v prípadnom útoku na Afganistan.

Minister obrany USA Donald Rumsfeld predbežne odmietol jednotnú a koordinovanú akciu NATO proti medzinárodnému terorizmu.

Vyše 6 300 príbuzných nezvestných osôb, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou už mŕtvi, začína veľmi bolestivý proces spojený s podaním žiadosti o vydanie úmrtných listov.