Najväčšia európska letecká spoločnosť – British Airways oznámila, že počas štvrťroku, ktorý sa skončil 30. septembra, došlo k dramatickému poklesu zisku.

Napriek viacerým analýzam sa však nepotvrdili odhady, podľa ktorých by sa mala BA už nachádzať v „červených číslach“.

Zisk však v uvedenom období poklesol na 5 miliónov libier, čo predstavuje v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, kedy britské aerolínie vykázali zisk 200 miliónov GBP, až 98%-ný prepad.

Tento vývoj, podobne ako v prípade s ostatných svetových leteckých spoločností, zapríčinil dramatický pokles celkového objemu leteckej prepravy po teroristických útokoch na Spojené štáty.

Londýnske finančné centrum – City vo svojej prognóze tvrdí, že BA môže vo finančnom roku, ktorý sa končí v apríli 2002 vykázať stratu rádovo v stovkách miliónov libier. Nepriamo to potvrdil aj predseda spoločnosti Lord Marshall, ktorý zdôraznil, že je iba veľmi komplikované odhadnúť hospodárske výsledky BA do záveru finančného roka, možno však očakávať signifikantné prevádzkové straty. Dodajme, že k nesplneniu ukazovateľa zisku by došlo vôbec po prvý raz od roku 1987, teda od privatizácie British Airways.

Výkonný riaditeľ BA Rod Eddington je mierne optimistickejší a tvrdí, že spoločnosť má k dispozícii rezervy v objeme 1,1 miliardy libier a môže získať ďalšie zdroje v objeme 800 miliónov GBP, čo jej umožní „prežiť momentálnu krízu“.

Navyše má aktíva zahŕňajúce pozemky a akcie v austrálskej leteckej spoločnosti Qantas, ktoré však BA nemieni momentálne predať.

V rámci znižovania nákladových položiek BA prepustili 7 200 svojich zamestnancov a pokračovanie tohto procesu nemožno vylúčiť. V rámci krízy British Airways denne strácajú dva milióny libier. V októbri sa znížil objem prepravy o 25%, rezervácie na november budú zrejme na rovnakej úrovni ako v októbri, pričom najviac sú postihnuté kľúčové destinácie – Spojené štáty, Stredný východ a Japonsko.

Mierne zlepšenie sa v tomto smere očakáva v decembri.

BA je v stálom kontakte s holandskou spoločnosť KLM, pričom sa uvažuje o fúzii týchto dvoch „vlajkových“ prepravcov.

Aj KLM však má obdobné problémy – po útokoch na USA poklesol počet prepravených osôb o 18% a počet letov do Severnej Ameriky sa znížil o 34%.

Vôbec prvou európskou leteckou spoločnosťou, ktorá po 11. septembri

skrachovala, je belgická Sabena.

Východiskom pri riešení krízy majú byť fúzie a akvizície

Výkonný riaditeľ a predseda leteckej spoločnosti Delta Air Lines Leo Mullin vo včerajšom vydaní denníka Financial Times uviedol, že konsolidáciu v leteckom priemysle možno očakávať v priebehu budúcich dvanástich mesiacov. Jedným zo základných východísk sa s najväčšou pravdepodobnosťou stanú fúzie a akvizície (M&A) nielen na americkom, ale aj na európskom trhu. Dodajme, že špičkové riadiace štruktúry najvplyvnejších leteckých spoločností v USA očakávajú v tomto smere aj „zmenu myslenia“ zo strany politikov vo Washingtone. Známy je totiž fakt, že v období pred 11. septembrom 2001 nebola politická klíma v Spojených štátoch príliš naklonená spomínaným fúziám a akvizíciám – ešte v júli americké regulačné orgány zablokovali snahu United Airlines, ktoré chceli v rámci transakcie v objeme 4,3 miliardy dolárov získať American Airlines. Vzájomné prepojenia medzi hlavnými americkými leteckými prepravcami sa však teraz zdajú byť „absolútne nevyhnutné“, uviedol Leo Mullin a konštatoval, že k M&A dôjde zrejme v prípade American Airlines, United a Deltou, ktoré budú mať najväčší záujem o Northwest, Continental a US Airways. Fúzie a akvizície teda možno očakávať medzi najsilnejšími leteckými spoločnosťami, ktoré budú preferovať silných partnerov, a asi nedajú prednosť menším regionálnym aerolíniám. Potrvá ešte niekoľko mesiacov, kým subjekty v takzvanej „veľkej šestke“ amerických leteckých spoločností zhodnotia svoju reálnu pozíciu na trhu, no razantnú akciu v záujme ich konsolidácie možno očakávať už začiatkom budúceho roka.

Na špecializovanej konferencii, ktorá sa venovala problematike leteckých spoločností, však odzneli aj menej optimistické úvahy. Don Carty, výkonný riaditeľ AMR (ide o spoločnosť, ktorá vlastní American Airlines) konštatoval, že je veľmi predčasné odhadnúť, do akej miery budú americké regulačné autority akceptovať politiku konsolidácie na báze fúzií a akvizícií. Letecké spoločnosti totiž intenzívne znižujú stavy zamestnancov, poukazujú na nedostatok finančných zdrojov a zrejme by iba ťažko vysvetlili, že majú k dispozícii enormné čiastky na realizáciu M&A.

Oponenti tohto názoru tvrdia, že fúzie a akvizície sa už zakrátko stanú „celosvetovým fenoménom“ a budú sa týkať nielen amerických, ale aj európskych leteckých spoločností. Tieto transakcie však vyžadujú nielen značné finančné zdroje, ale najmä odbúranie „nacionalistických bariér“. Letecká preprava sa totiž bude s najväčšou pravdepodobnosťou ešte viac internacionalizovať. Vládna ochrana „vlajkových“ prepravcov by tak mala definitívne ustúpiť do úzadia, pretože začínajú dominovať ekonomické a trhové faktory.

Podľa amerických odborníkov by k celkovému ozdraveniu v sektore letectva a jeho návratu na úroveň pred 11. septembrom 2001, malo dôjsť do polovice budúceho roka.

Objednávka Emirates v objeme 15 miliárd dolárov je kontraktom historického významu

Emirates, ktorú experti považujú za najdynamickejšie sa rozvíjajúcu leteckú spoločnosť na Strednom východe, potvrdila v Dubaji objednávky na nové lietadlá v celkovom objeme 15 miliárd dolárov.

Táto informácia môže zásadne ovplyvniť dôveru k budúcemu vývoju leteckej dopravy, k čomu dochádza iba 8 týždňov po tragických útokoch na Spojené štáty, ktoré spôsobili nielen zníženie počtu letov a zrušenie viacerých destinácií, ale aj prepustenie zhruba 200 000 zamestnancov v aerolíniách a v leteckom priemysle.

Emirates so sídlom v Dubaji, je vôbec prvou spoločnosťou, ktorá oficiálne deklarovala ďalšiu expanziu leteckej prepravy v čase, kedy ostatné konkurenčné firmy redukujú frekvenciu letov a eliminujú počty svojich lietadiel.

Kontrakty sa týkajú európskeho Airbusu a amerického Boeingu.

Predseda spoločnosti Emirates šejk Ahmed bín Saíd Al-Maktum zdôraznil, že leteckí prepravcovia momentálne síce zaznamenávajú vážnu krízu, ktorá však bude trvať iba veľmi krátko. Z dlhodobého hľadiska, v časovom horizonte do 15 rokov, možno očakávať zdvojnásobenie objemu letov. Myslíme na budúcnosť a už v tejto chvíli potrebujeme väčšie a výkonnejšie stroje, uviedol doslova v denníku Financial Times šejk Ahmed. Emirates strojnásobili svoje záväzky k programu Airbus – superjumbo a k pôvodným siedmim objednávkam pribudlo ďalších 22, vrátane dvoch nákladných lietadiel.

Emirates rozšíri svoj park v roku 2006 o doteraz najväčšie lietadlá typu Airbus A380, ktoré majú kapacitu 555 pasažierov a dolet viac ako 8 000 námorných míľ. Lietadlá v hodnote 8,4 miliardy dolárov sú do tejto chvíle najväčšou objednávkou pre Airbus, čím sa Emirates stáva zároveň aj najsilnejším klientom tohto európskeho konzorcia.

A380 sa majú využiť najmä pri letoch z Dubaja do Londýna, Frankfurtu, Singapúru, ako aj v rámci ďalších destinácií do miest v Európe, Ázii, Severnej Ameriky a pacifickej oblasti. Emirates predbežne zakontrahovali aj osem lietadiel typu A340-600 s dlhým doletom a potvrdil objednávky na tri stroje stredného doletu A330. Na základe predbežnej zmluvy ráta s dodávkou 25 lietadiel od americkej spoločnosti Boeing – B777 v hodnote 6,6 miliardy dolárov. V prípade Airbusu i Boeingu ide o „katalógové“ ceny, no Emirates kalkuluje – vzhľadom na extrémny objem objednávok – s výrazným režimom zliav. Emirates rozšíri svoj letecký park do roku 2012 z terajších 36 na viac ako 100 strojov. Letisko v Dubaji má momentálne ročnú kapacitu 13 miliónov pasažierov, ktorá sa má do roku 2015 rozšíriť až na 50 miliónov cestujúcich.