ČLÁNOK




“ Americká vláda uvalila „“zničujúce““ clá na dovážanú oceľ
7. marca 2002

Európska únia vzápätí po verdikte americkej vlády promptne reagovala a v oficiálnom vyhlásení konštatovala, že podnikne všetky potrebné kroky, aby chránila svoj vlastný oceliarsky priemysel, pričom nové americké colné tarify označila za „zničujúce“.

EÚ ďalej uviedla, že krok americkej vlády „opovrhuje platnými pravidlami medzinárodného obchodu“ a chce okamžite podať sťažnosť na pôde Svetovej obchodnej organizácie – WTO.

Obchodný komisár Pascal Lamy zdôraznil, že americké rozhodnutie poškodzuje Európsku úniu najmä tým, že je „nespravodlivé a ničím nepodložené“.

Urobíme všetko potrebné, aby sme chránili náš oceliarsky priemysel a ľudí, ktorí v ňom pracujú, uviedol doslova Pascal Lamy.

Spojené štáty teraz i v minulosti argumentovali tým, že takisto chránia svoj sektor výroby ocele, v ktorom pracuje 175 000 zamestnancov, no za ostatné štyri roky prišlo v tomto sektore o prácu zhruba 20 000 ľudí.

EÚ tvrdí, že v jej 15 členských štátoch je v oceliarstve zamestnaných 299 600 pracovníkov a za obdobie štyroch rokov stratilo prácu 22 200 zamestnancov.

Na ilustráciu – vo Veľkej Británii pracuje v tomto sektore 26 500 ľudí a za ostatné štyri roky bolo prepustených 10 000 pracovníkov. V Nemecku je napríklad tento pomer 85 200 / 7 900.

George Bush obhajoval rozhodnutie vlády tým, že sektor výroby ocele bol pod stálym tlakom vzhľadom na dovoz lacnejších produktov zo zahraničia a teraz

sa musí zotaviť zo škôd, ktoré spôsobili za ostatných 50 rokov zahraničné vlády svojimi intervenciami na globálnom trhu s oceľou.

Dovoz ocele do USA sa v roku 2001 vyjadruje celkovou čiastkou 8,6 miliardy USD.

Veľmi vážne obavy z rozhodnutia americkej vlády vyjadrili Japonsko, Brazília, Austrália a Južná Kórea, medzi ďalšie postihnuté krajiny patrí Ukrajina, Rusko, Nemecko, Turecko, Francúzsko, Čína a Holandsko.

V osobnom liste prezidentovi Bushovi britský premiér Tony Blair varoval, že nové colné tarify poškodia svetovú, ale aj americkú ekonomiku, pretože spotrebitelia budú prinútení platiť viac za produkty z ocele.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí tlmočilo veľvyslancovi USA v Moskve stanovisko, v ktorom sa hovorí, že uvalenie nových ciel môže poškodiť vzájomné americké-ruské vzťahy. Premiér Michail Kasianov dodal, že americké rozhodnutie bude mať negatívny vplyv na ruský oceliarsky priemysel, avšak neočakáva, že dôjde k „obchodnej vojne“…

Brazílsky obchodný zástupca Jose Alfredo Graca Lima zdôraznil, že jeho krajina sa stala „nespravodlivo vybratou obeťou“.

Japonský minister obchodu Takeo Hiranuma dodal, že Američania urobili vážny krok bez toho, aby si vypočuli názory svojich obchodných partnerov.

Dovozné clá sa pohybujú od 8% do 30%, vzťahujú sa na 10 rôznych kategórií oceliarskych výrobkov a budú platiť od 20. marca.

Toto rozhodnutie môže doplniť Biely dom dodatkami v súvislosti so zlepšením alebo zhoršením situácie v americkom oceliarskom priemysle.

Prezident zároveň vyzval americké oceliarsky firmy, aby využili terajšie „dočasné opatrenie“ na vlastnú reštrukturalizáciu.

V USA sa uvalenie nových ciel považuje za kompromisné riešenie, ktoré má chrániť americký priemysel a minimalizovať kritiku zo zahraničia, ako aj zo strany amerických výrobcov, ktorí sú závislí na oceliarskych produktoch.

Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by uvedený kompromis „minimalizoval“ kritické tóny amerických partnerov.

Britská ministerka obchodu a priemyslu Patricia Hewittová uviedla, že britská vláda by sa mala pridať k odvetným opatreniam – ani ona si však neželá, aby odvetné akcie mali „špirálovitý charakter“.

Hewittová ale dodala, že Európa by nemala platiť cenu za reštrukturalizáciu amerického oceliarskeho priemyslu. Týmto procesom už európske krajiny prešli bez toho, aby hľadali v zahraničí akúkoľvek formu kompenzácie.

Americký obchodný zástupca Robert Zoellick však uviedol, že európske vlády 50 rokov dotujú výrobcov ocele a zaplatili sektoru 50 miliárd dolárov v čase jeho reštrukturalizácia, ku ktorej došlo v osemdesiatych rokoch.

EÚ sa na dovoze ocele do USA podieľa zhruba jednou pätinou a bude zrejme najväčšou „obeťou“ amerických reštrikcií. Zrejme aj európske krajiny budú musieť postupovať podobne ako USA, aby si ochránili svoje trhy. Logicky totiž hrozí, že export presmerovaný z USA bude v hlavnej miere orientovaný do Európy.

Kanada sa na dovoze ocele do USA podieľa 15%, Mexiko 10% a Brazília takisto 10%. Americké reštriktívne opatrenia sa netýkajú Mexika a Kanady, vzhľadom na špeciálny režim v rámci Severoamerickej dohody o voľnom obchode – NAFTA.

Určitým prekvapením je zaradenie Brazílie na nový americký colný zoznam, pretože táto krajina doteraz vyvážala do USA iba oceliarske polotovary bez väčšej pridanej hodnoty.

Vedenie najväčšej nemeckej oceliarskej skupiny – ThyssenKrupp už dávnejšie napadlo svojich amerických partnerov, ktorí sa údajne skrývajú za „importné bariéry a antidumpingové prípady“.

Túto kritiku vzniesol predseda výkonnej rady spoločnosti Ekkehard Schulz, ktorý zdôraznil, že problémy oceliarskeho priemyslu si zavinili samotní Američania. Stratili schopnosť konkurovať na svetovom trhu, pretože zlyhali vo sfére modernizácie výroby a reštrukturalizácie celého sektora, uviedol doslova Schulz.

Schulz ale trvá na tom, že jadrom problémov nie je dovoz, ale neúnosná roztrieštenosť oceliarskeho priemyslu Spojených štátov v porovnaní s Európou, čo znižuje jeho celkovú finančnú silu. Ďalšími negatívami je zastaralé technologické vybavenie a prebytočné výrobné kapacity. Podobné ťažkosti sa vyskytli aj v Európe, no v rámci „domácej úlohy“ si ich vyriešili samotné európske oceliarske firmy a rovnakým smerom by sa tiež mali uberať oceliarski „bossovia“ v Amerike, dodal Schulz.

Jednoznačná situácia však v tomto smere nie je ani v globálnom meradle. V nasledujúcich dvoch rokoch by sa mali odstaviť výrobné kapacity na produkciu 65 miliónov ton ocele a v budúcich desiatich rokoch by sa ich výkonnosť mala znížiť o ďalších 100 miliónov ton.

Vlani sa na svete vyrobilo 840 miliónov ton ocele a nevyužité kapacity by boli schopné dodať ďalších 85 miliónov ton.

O znižovaní produkcie ocele sa rokuje v rámci OECD.

Európska únia varovala, že ak budú americké sankcie v platnosti, tieto rokovania opustí.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 11. 2020

USD 1,190 0,004
CZK 26,311 0,029
GBP 0,889 0,005
HUF 360,210 0,710
CAD 1,553 0,005

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS