Rozhodnutie o znížení úrokových mier, ktoré prijalo vedenie Federálneho rezervného systému 3. Januára tohoto roku bolo pravdepodobne motivované vývojom základných makroekonomických ukazovateľov. Ekonómovia už nediskutujú o tom či v USA bude recesia, alebo nie. Zaujíma ich skôr to jako dlho bude trvať. Analytici tvrdia, že ekonomická recesia nebude trvať dlho a ekonomika sa dostane do rastovej roviny. Tento nie je veľmi opodstatnený. Na situáciu sa dá pozerať pohľadom v období Veľkej depresie. John Maynard Keyns si v tom čase myslel, že depresia bola výsledkom nedostatku investícií. Zástancovia inej školy, tazvanej „rakúskej“ školy sa domnievali, že depresia vznikla kvôli prebytku investovania v čase ekonomického boomu.

Posledná teória sa nepotvrdila v tých rokoch a môže veľa vysvetliť v súčasných ekonomických procesoch. Všetky príznaky súčasného ekonomického boomu a následného spomalenia rastu majú príznaky ekonomického cyklu v rakúskom chápaní“. Skeptická menšina už dávnu poukazuje na zmenšujúci sa podiel investícií v USA.

Prehnane vysoké v minulých troch či štyroch rokoch boli nielen ceny na akciovom trhu, ale veĺký bol aj objem priamych zahraničných investícií. Podľa „rakúskeho“ modelu je objem investícií v ekonomike možný vďak zvyšujúcemu sa objemu úspor v ekonomike. V americkej ekonomike však veľmi rástla v posledných piatich rokoch aj úroveň spotreby.

Investície v americkej ekonomike sa financovali najmä z prebztokov štátneho rozpočtu. Tie sa v aritmentike verejných financií dajú považovať za úspory. Američania takmer vôbec nemajú osobné úspory. Kvôli rastu cien finančných aktív sa vyvorila ilúzia „bohatstva“. Kvôli nej sa američania rozhodli, že môžu utrácať viac jako zarobia. Spolu s koncom burzovej eufórie prišiel aj konciec ilúzie bohatstva. Namiesto nich sa Američania opäť vracajú starým dobrým úsporám.

Vďaka tomu by mala ekonomika dosiahnuť rozumnú úroveň investícií, ktorá bude sprevádzaná poklesom spotreby. Vzájomný vplyv oboch faktorov môže vyvolať oveľa hlbšiu depresiu. Nemusia jej zabrániť ani optimistické vyhlásenia šéfov centrálnych bánk krajín G10. Tí tvrdia, že americká ekonomika bude v tomto roku rásť len o 2,5 percenta.

Nebezpečenstvo, ktoré je primárne spojné so znížením úrokových mier pozostáva v tom, že môže predĺžiť čas likvidácie prebytkov, ktoré sa objavili vďaka nedávnemu boomu. Preto má Alan Greenspan vždy negatívny vzťah k téze, podľa ktorej by mal Federálny rezervný systém podporovať kapitálový trh.

Je dosť pravdepodobné, že prebytky štátneho rozpočtu USA, ktorých objemy mohli byť nadhodnotené sa buď znížia, alebo sa úplne vytratia. Zníženie daní, s ktorými prichádza nová americká vláda, nemusí znamenať zvýšenie spotreby. Na druhej strane zníženie daní nemusí byť na večné veky, pretože americká ekonomika si nebude môžno môcť dovoliť tak prudké zníženie príjmov štátneho rozpočtu.