Národná banka Slovenska nepriamo vplýva na úverovú aktivitu obchodných bánk riadením kľúčových úrokových sadzieb. Od svojho vzniku si centrálna banka kladie za svoj cieľ vytváranie podmienok pre stabilný a rovnovážny rast slovenského hospodárstva. Predpokladom hospodárskeho rastu je dostatok zdrojov na jeho efektívne financovanie. Uviedol to na konferencii týždenníka TREND guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko.

Z hľadiska NBS je podľa neho dôležité aby hospodársky rast nevytváral tlak na stabilitu meny – z hľadiska cien a výmenného kurzu.

„Vytvorenie takých podmienok poskytuje priestor pre rozvoj úverových aktivít vo vzťahu k podnikateľskej sfére, pretože neistota pri vysokej miere inflácie výrazne znižuje vôľu veriteľov poskytovať úvery. Súčasne sa pri nestabilnej inflácii znižuje schopnosť ekonomických subjektov predpovedať budúci ekonomický vývoj, čo sa následne prejavuje v absencii dlhodobejších zdrojov, ktoré sú dôležitým predpokladom poskytovania úverov,“ tvrdí Jusko.

Cieľom menových programov je práve inflácia ako jeden z predpokladov stabilného makroekonomického prostredia. Infláciu ako zmenu hladiny spotrebiteľských cien neovplyvňuje len menová politika, ale aj iné faktory ako napríklad uvoľnenie niektorých doteraz regulovaných cien, základným kritériom menovej politiky NBS bola tzv. jadrová inflácia. Tá je definovaná ako miera rastu cenovej hladiny očistená od vplyvu regulovaných cien, ktorá je očistená od vplyvu regulovaných cien, zmien nepriamych daní (dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní) a dotácií. Na základe vládou zverejňovaných predpokladov úprav regulovaných cien a zmien nepriamych daní NBS publikuje aj odhad celkovej inflácie.

V roku 2000 sa znížila dynamika rastu spotrebiteľských cien. Ročná miera jadrovej a celkovej inflácie bola pod úrovňou intervalu, ktorý predpokladala centrálna banka v menovom programe na rok 2000. Rast cien sa spomalil kvôli nižšiemu dopytu obyvateľov a rozvíjajúcej sa konkurencii v maloobchode.

Pri formulovaní menového programu, ako aj zámerov menovej politiky a jej realizácii prihliada Národná banka Slovenska na vývoj ďalších ekonomických ukazovateľov ako ekonomický rast, stav verejných financií či vývoj zahraničného obchodu a platobnej bilancie, poznamenáva Jusko.

V oblasti menovej politiky, v rámci štandardizácie jej výkonu s vyspelými európskymi krajinami, začala centrálna banka uplatňovať princípy jej kvalitatívneho riadenia. V minulosti bola menová politika zameraná na riadenie množstva peňazí v komerčných bankách. Od februára 2000 začala Národná banka Slovenska vyhlasovať úrokové miery pre jednodňové sterilizačné a refinančné operácie s obchodnými bankami. Vďaka nim sa stabilizovala hodnota medzi bankových úrokových mier vyjadrená BRIBOR. Došlo k poklesu úrokových mier, ich stabilizácii a zmenšili sa ich výkyvy. V máji minulého roku centrálna banka začala vyhlasovať limitnú sadzbu pre štandardný repo tender, čím pokračovala v prispôsobovaní svojich nástrojov normám Európskej centrálnej banky.

Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska je možné v bankovom sektore pozorovať určitú averziu k poskytovaniu nových, predovšetkým dlhodobých úverov.

„Súvisí to s privatizáciou bánk, ktorých opatrnosť v oblasti úverových aktivít je spojená s očakávaním nového vlastníka a následnou zmenou v obchodnej stratégii banky,“ poznamenáva Jusko.

Guvernér tvrdí, že doterajší vývoj slovenskej ekonomiky, ako aj prijaté stabilizačné opatrenia vytvárajú aj pre roky 2002 – 2004 predpoklady dezinflačného procesu pri pomerne dynamickom, ale vyváženom raste hospodárstva. Odhady inflácie v strednodobom horizonte sú založené na menšom rozsahu úprav regulovaných cien. To by sa malo prejaviť v znižovaní spotrebiteľských cien a kladnom vývoji inflačných očakávaní verejnosťou. V rokoch 2002 až 2004 očakáva NBS ďalšie zvyšovanie výkonnosti slovenskej ekonomiky, pri relatívne vyrovnanom raste všetkých zložiek HDP. Jeho rast bude založený na zvyšovaní domáceho dopytu a súkromnej spotreby.

Prispôsobovanie menovo-politických nástrojov Národnej banky Slovenska vo vzťahu k Európskej centrálnej banke si ďalej vyžaduje zrušenie diskontnej sadzby (momentálne základnej úrokovej miery) a zmenkových obchodov, lombardného úveru a lombardnej sadzby. Zmenkové a lombardné obchody Národná banka Slovenska prestane používať v roku 2002. Od toho istého roku bude diskontná sadzba rovná limitnej sadzbe NBS pre štandardný repo tender.

Inflácia v roku 2000 – program a skutočnosť	Menový program	Konkretizácia menového programu	Skutočnosť
Jadrová inflácia	4,5 – 5,8 %	4,7 – 5,8 %	4,60%
Celková inflácia	8,5 – 9,5 %	8,8 – 9,9 %	8,40%