ČLÁNOK




Ako zvyšovať efektívnosť
8. júna 2003

Zmeny v skladovaní zemného plynu v prostredí deregulovaného trhu sa dotknú spôsobu nakupovania i predávania plynu, budú mať vplyv na tvorbu infraštruktúry v plynárenskom reťazci a ovplyvnia postavenie jednotlivých hráčov na trhu. Oblasť podzemného skladovania zemného plynu bola do konca minulého storočia považovaná skôr za verejnú službu než za komerčný nástroj. Pri budovaní pôvodných kapacít podzemných zásobníkov plynu sa využívali dve alternatívy.

Rozširovala sa kapacita magistrálnych plynovodov a skladovacie kapacity slúžili na vykrývanie sezónnych výkyvov v dopyte a dodávkach zemného plynu.

Pravá hodnota zásobníkov plynu však bola neporovnateľne väčšia. Boli nástrojom, ktorý umožňoval zvládať nielen sezónne, ale tiež denné variácie spotreby a bilancovanie dodávok zemného plynu.

V súčasnosti je skladovanie zemného plynu v krajinách s rozvinutým plynárenstvom odlišné od doterajšej praxe. Skladovacie projekty realizujú odborníci so zámerom vytvoriť zo zásobníkov komerčný nástroj. Ich prednosťou je flexibilné obchodovanie so zemným plynom podľa situácie na trhu, podľa potreby

klientov alebo sú nástrojom na vyvažovanie plynárenských sústav.

Pozícia a uplatnenie podzemného skladovania na liberalizovanom trhu sa zvyčajne rozdeľuje na klasické a tzv. pretrvávajúce úlohy podzemného uskladňovania a na nové produkty a služby, ktoré vznikajú na trhu. Za tradičné úlohy skladovania sa považujú zabezpečovanie bezpečnosti dodávok, vykrývanie sezónnych výkyvov a optimalizácia dodávok zemného plynu do plynárenských sietí.

V Európe inak

Načo vlastne potrebujeme podzemné zásobníky zemného plynu?

Súbežne s názormi na možnú komercionalizáciu služieb, ktoré môžu poskytovať podzemné zásobníky zemného plynu, už päť rokov sa pripravuje konzorcium

európskeho trhu s plynom v liberalizovanom prostredí. Skladovanie plynu ako súčasť plynárenskej infraštruktúry podlieha medzinárodnej direktíve v pripravovanej novele smernice č. 30/1998, prostredníctvom ktorej sa bližšie vyjasňujú doteraz iba diskutované súvislosti dotýkajúce sa pôsobenia podzemných zásobníkov plynu na trhu. Aké budú dosahy pripravovaných zmien na efektívne využitie skladovania plynu ako nástroja obchodu so zemným plynom?

Proces tvorby európskej a slovenskej legislatívy môžeme v základných črtách zhrnúť takto:

Súčasná legislatíva Európskej únie je daná plynárenskou smernicou č. 30/1998 o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom. Jej novelizácia sa uskutočňuje od roku 2001, pričom do konca júna 2003 by sa malo o nej hlasovať vo výbore Európskeho parlamentu pre priemysel, zahraničný obchod výskum a energetiku. Kým pôvodná smernica č. 30/1998 sa zameriavala iba na účtovné oddelenie obchodu, distribúcie a prepravy plynu, predmetom novely je aj právne a manažérske oddelenie týchto činností. V zmysle tejto požiadavky sa v novele uvažuje o otvorení trhu so zemným plynom 1. júla 2004 pre všetkých odberateľov okrem domácností. S úplným otvorením trhu sa uvažuje od 1. júla 2007.

Novela plynárenskej smernice dáva možnosť zabezpečiť zásobníkovú akumuláciu plynovodov a podporné služby na základe dohodnutého alebo regulovaného prístupu s tým, že vstup tretích strán k zásobníkom plynu za existencie dostatočne konkurenčného prostredia by mohol vychádzať z trhových mechanizmov. Text smernice pripomína významnú úlohu zásobníkov zemného plynu v zaisťovaní bezpečnosti dodávok, pričom nevymedzuje povinnosť vytvárania konkrétneho objemu strategických zásob zemného plynu. Ako vyzerá legislatívny rámec SR v tomto smere? „Trh s plynom v SR vymedzuje energetický zákon a zákon o regulácii v sieťových odvetviach spolu s vykonávacími vyhláškami, ktoré stanovujú kategórie chránených zákazníkov a oprávnených zákazníkov. Zároveň určujú podmienky podnikania so zemným plynom, definujú licencie v plynárenstve, práva a povinnosti. Predbežná novelizácia tohto zákona a smerníc na Slovensku odráža tendencie vývoja európskych noriem,“ hovorí generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva Nafty, a. s., Jozef Pagáč.

Výhoda pre investorov

Komercionalizácia skladovacích služieb predpokladá širokú paletu oficiálnych možností využitia skladovania zemného plynu. Zásobníky zemného plynu by sa mali využívať ako flexibilný zdroj dodávok na vykrývanie hodinových alebo denných výkyvov vo výkonoch, na zmluvné zabezpečenie dodávok prostredníctvom plynárenských centier alebo na vyvažovanie sústavy plynárenských sietí. „Skladovanie zemného plynu však zároveň využívame na zabezpečenie likvidity v plynárenských obchodných centrách s úmyslom zvládnuť cenovú kolativitu a organizovane udržiavať plynárenské tržby.“

Skladovanie zemného plynu možno využiť aj na vyvažovanie povinností obchodníka so zemným plynom naprieč početnými systémami plynovodov a regiónov, ktorými prechádzajú. Skladovanie pomáha obchodníkovi so zemným plynom pri termínovaných obchodoch a profitovaní zo zmien ceny plynu. „Tieto možnosti nie sú v podmienkach kontinentálnej Európy dostatočne overené praxou, predstavujú neúmerný podiel nových transakcií produktov a služieb a celý rad súvisiacich rizík. Preto musia byť zapracované do koncepcie riadenia každej plynárenskej spoločnosti a celej plynárenskej sústavy veľmi uvážlivo a prezieravo,“ vysvetľuje J. Pagáč.

Naproti tomu sa komercionalizácia služieb môže stať výhodou pre investorov v oblasti podzemného skladovania zemného plynu. Očakáva sa záujem o zvýšenie efektívnosti existujúcich a nových zásobníkov zemného plynu.

Nové spôsoby využitia uskladňovania neznamenajú náhradu tradičného využitia. Komercionalizácia skladovania zemného plynu svojimi vplyvmi prispieva k možnosti vývoja a ponuky nových služieb a produktov. „Znamenajú tiež kapacity, o ktorých sú prepravcovia, distribútori presvedčení, že ich potrebujú na uspokojenie tradičných potrieb. Tieto kapacity sú stále prístupné na využitie tak, ako ich oni sami považujú za potrebné,“ zdôrazňuje J. Pagáč. Možno predpokladať, že prevažná časť skladovacích kapacít bude aj naďalej využívaná na zabezpečenie schopnosti vykrývať sezónne dodávky zemného plynu.

Vzájomný doplnok

V krajinách, kde sa uplatňuje komerčné využitie skladovania plynu, sa nielenže potvrdzuje schopnosť koexistencie s prevádzkovým využitím skladovania tzv. verejnou službou, ale vytvára aj priaznivé podmienky na vzájomne dopĺňanie oboch spôsobov využitia. V liberalizovanom prostredí zvyčajne skladovateľ nenesie zodpovednosť za udržiavanie skladovacích kapacít, vrátane zodpovednosti za rezervy na krytie mimoriadnych výkonov a výkyvov. Pôsobenie, prirodzene, orientuje komerčne. Zod-

povednosť sa prenáša na dodávateľa zemného plynu, pričom kritérium verejnej služby tlačí na krajiny EÚ, aby zvýšili bezpečnosť dodávok plynu.

Vyvažovanie sústavy sa v liberalizovanom prostredí stáva novou službou. V monopolnom prostredí neexistovala. Jednotliví oprávnení zákazníci s prístupom k prepravným sieťam sú zodpovední za vyvažovanie svojho odberu plynu. Odchýlka mimo rozsahu povolenej tolerancie znamená obyčajne výrazné zvýšenie poplatkov, čo vedie odberateľov k zvýšeniu zabezpečenia jednotlivých odberov prostredníctvom ich priameho dopytu po skladovaní. „Napriek tomu, že pravidlá na vyvažovanie sústavy sa v jednotlivých štátoch líšia, vykazujú veľa podobných znakov a vo všetkých prípadoch znamenali sekundárny nárast skladovacích kapacít,“ hodnotí člen Predstavenstva Ruhrgasu Fritz Gautier. Základnými rozhodovacími momentmi na vyvažovanie sústavy sú hodinový alebo denný režim ohlasovania bilancovania a rozdelenie flexibility na základnú, teda bezplatnú a dodatočnú.

Zapracovanie zásad novely plynárenskej smernice EÚ do národnej legislatívy SR bude predstavovať výraznú zmenu súčasnej organizácie trhu, pravidiel obchodovania so zemným plynom a vyššiu diferenciáciu cien plynu pre konečných odberateľov. „Dosah týchto skutočností na dopyt po skladovaní zemného plynu v krajinách s vytvorenými pravidlami organizácie trhu sa prejaví diferenciáciou typov kontraktov na skladovanie, dĺžkou kontraktov a v konečnom dôsledku aj na konfigurácii rozhodujúcich technický parametrov zásobníkov,“ usudzuje J. Pagáč.

Obchodné centrá so zemným plynom vznikli ako nástroje liberalizovaného trhu. V zmysle tejto myšlienky v závere minulého storočia v USA a vo Veľkej Británii vybudovali strediská obchodovania. S rovnakými zámermi vznikajú predstavy o budovaní podobných stredísk aj na mape kontinentálnej Európy. Prvý európsky Gashaus vybudovalo Belgicko a nasledujúce projekty, založené na konceptoch najvýznamnejších európskych spoločností, doplňujú mapu magistrálnych plynárenských sietí.

Súhlas so zmenami

Územím SR sa prepravuje podstatný objem zemného plynu v európskom meradle. V súčasnosti je to približne 90 miliárd kubických metrov zemného plynu. S potenciou plynovodu Jamal cez naše územie to môže byť až 140 miliárd kubických metrov plynu. Podľa J. Pagáča nové projekty prepravy by takisto mohli podporiť význam strednej Európy na vznik obchodného centra. Na vyriešenie tejto otázky však bude nevyhnutné zohľadňovať všetky aspekty prepravy, skladovania, distribúcie a obchodu so zemným plynom.

V poslednom období sme pomerne často konfrontovaní s podstatou deregulačných procesov, hľadáme zodpovedajúce pozície v prebiehajúcej reštrukturalizácii a liberalizácii plynárenského odvetvia. Pátrame po správnych odpovediach na popísanie vzájomného pôsobenia týchto pozitív. „Ak chceme ako prevádzkovateľ skladovacích objektov dôsledne vnímať strategické záujmy investorov, podporovať ich regionálne alebo všeobecné tendencie, musíme porozumieť globálnym vplyvom trhu, dokázať čo najpresnejšie lokalizovať svoje postavenie, svoje silné a slabé stránky a vedieť dostatočne rýchlo reagovať na príležitosti, ktoré sa väčšinou neopakujú,“ apeluje J. Pagáč. Ak chce Slovensko adekvátne reagovať na výzvy trhu s plynom, musí hľadať spôsoby uplatňovania existujúcich skúseností v regionálnych podmienkach a motivovať svojich potenciálnych klientov na využitie nových služieb na trhu.

Vďaka výborným biologickým geografickým podmienkam má komplex zásobníkov, ktorý obhospodaruje Nafta Gbely, oveľa väčšie možnosti vývoja nových produktov ako iné podzemné zásobníky zemného plynu. „Program, ktorý realizujeme v posledných rokoch, smeruje k tomu, aby sme zvýšili bezpečnosť a spoľahlivosť zásobníkov. Vývoj a využitie nových produktov a služieb bude závisieť od ekonomického posúdenia všetkých vstupov. Naša politika smeruje k tomu, aby sme zvýšili bezpečnosť a spoľahlivosť existujúcich kontraktov. Pri obnove zariadení dbáme na to, aby sme vytvorili priestor na poskytovanie nových služieb,“ potvrdil J. Pagáč.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

28. 9. 2020

USD 1,167 0,004
CZK 27,133 0,026
GBP 0,905 0,008
HUF 364,120 0,960
CAD 1,562 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS