Aby mohla slovenská úprava záložného práva dostat prívlastok „najprepracovanejšia v Európe“ a aby bola dotiahnutá do konca, muselo byt novelizovaných viacero zákonov. Okrem toho hlavného, ciže Obcianskeho zákonníka, zasiahli zmeny aj tzv. notársky poriadok (zákon o notároch a notárskej cinnosti c. 323/1992 Zb.), zákon c. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a vznikol nový zákon c. 527/2002 Z. z. o dobrovolných dražbách.

Notársky poriadok zasiahli zmeny preto, aby sa splnil princíp publicity, ciže registrácie. Notárska komora totiž vyhrala súboj viacerých organizácií, ktoré sa uchádzali o možnost viest centrálny register hnutelného záložného majetku. Funguje od zaciatku tohto roka a vedie ho Notárska komora SR. Register má charakter verejného zoznamu v elektronickej podobe. Každý don môže nahliadnut a zistit, ktorý majetok je založený, kto je jeho vlastníkom a v prospech koho je založený. Vstupovat do registra možno zo všetkých notárskych úradov. Sú už poprepájané a môžu zo svojho pracoviska vstupovat do systému, nahliadat don, zapisovat a vyberat záznamy. Nahliadat do systému možno aj cez internet, a to cez webovú stránku www.notar.sk. Nemalo by byt žiadne oneskorenie medzi zápisom na centrálnom komorovom a internetovom serveri. Tak ako výpis z obchodného registra na internete, aj on-line výpis z registra záložných práv bude mat iba informatívny charakter, pretože v mnohých prípadoch bude potrebné z dokumentacných dôvodov doložit overený výpis.

Vyhladávat v nom možno podla císla a roku zápisu, podla identifikátorov záložcu, veritela alebo zálohu. Napríklad pri vyhladávaní podla identifikátora, ak je veritelom fyzická osoba, je potrebné poznat jej meno a priezvisko, ICO a dátum narodenia, Ak pôjde o právnickú osobu, treba vediet obchodné meno, ICO a právnu formu, a pri oboch osobách i casové obdobie, odkedy dokedy záloh trvá. Ak nemáme údaje potrebné na vyhladávanie podla identifikátora zálohu, je možné aj všeobecné prehliadanie. Stací totiž poznat (alebo si vymysliet) popis zálohu, jeho kategóriu a aj casové obdobie. Ciže, ak zadáme autorské právo na pocítacový program, do kategórie dáme práva a casové obdobie napríklad od januára 2003 do januára 2004, aktuálne (v case uzávierky císla) nám vypíše, že pre zadané kritériá sa nenašli žiadne záložné práva. A zároven jasnou cervenou farbou upozornuje, že výpis má len informatívny charakter.

Kto prvý príde

Na zápis do registra je potrebná bud písomná zmluva, prípadne dohoda dedicov o vyrovnaní dedicstva alebo rozhodnutie súdu ci správneho orgánu. Odkladanie registrácie vraj nebude možné (podla Štefana Kutenica, predsedu notárskej komory, Profit 1/2003), pretože táto registrácia bude mat vplyv na urcenie poradia veritelov pri uspokojení ich pohladávok. Na jednu vec totiž možno zriadit viacero záložných práv. Pravdaže, len v prípade, ak s tým veritel súhlasí. Napríklad banky vec už zataženú zálohom neakceptujú. Takže pri registrácii platí v plnom rozsahu princíp prednosti. To znamená, kto prvý príde, prvý melie. Zápis má konštitutívny úcinok. Ciže záložné právo vznikne až registráciou, a nie už spísaním záložnej zmluvy. Funkcnost systému vylucuje, aby sa v tom istom okamihu zriadilo záložné právo k tomu istému majetku na dvoch odlišných registracných miestach.

Pre jednotlivé súcasti zálohu sa môže vyžadovat aj registrácia v iných osobitných registroch. Záložné právo na majetok, ktorý dlžník nadobudne až v budúcnosti, sa môže tiež zaregistrovat, a tým sa zabezpecí priorita takéhoto práva. Vznikne automaticky v momente, ked sa záložca stane vlastníkom majetku.

Záložné práva zriadené pred prvým januárom, ktoré nie sú zaregistrované v existujúcom osobitnom registri, musia byt zapísané v registri záložných práv najneskôr do 30. júna tohto roku. Záložné práva na hnutelné veci, ktoré vznikli odovzdaním veci pred úcinnostou novely Obcianskeho zákonníka, možno zaregistrovat k 1. januáru. Musí však byt splnená podmienka podania žiadosti o ich registráciu do konca marca 2003.

Zákon o správe daní a poplatkov zasiahla novela záložného práva zásadne. Pretože podla nových predpisov danové pohladávky už nemajú prednost pred zmluvne zabezpecenými pohladávkami veritelov. Podla tvorcov reformy tento krok výrazne prispeje k širšej dostupnosti úverov. Pozícia veritela bude totiž predvídatelná a nebude napadnutelná v budúcnosti nadobudnutými danovými nedoplatkami.

Uspokojenie predajom

Cielom záložného práva je znížit riziko spojené s poskytovaním úveru tým, že sa zvýši šanca veritela získat spät sumu poskytnutú dlžníkovi. Zabezpecovací prostriedok zaistí pohladávku a zvýši jej bonitu. Popritom oprávnuje záložného veritela uspokojit svoju pohladávku z konkrétnych majetkových hodnôt dlžníka alebo tretej osoby (záložcu) pre prípad, že pohladávka nebola riadne a vcas splnená. Reforma záložného práva teda zahrna aj efektívnejšiu vynútitelnost a výkon práva, a to prostredníctvom nového zákona o dobrovolných dražbách.

V zmluve o zriadení záložného práva možno dohodnút podmienky a spôsob predaja zálohu. Pri predaji koná veritel v mene záložcu. Je oprávnený predat záloh spôsobom urceným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe najskôr po 30 dnoch odo dna oznámenia o zacatí výkonu práva záložcovi alebo odo dna registrácie. Má povinnost informovat ho o priebehu výkonu práva a podat mu správu o predaji bez zbytocného odkladu.

Notárska komora vedie aj Notársky centrálny register dražieb, ktorý obsahuje zoznam vyhlásených dražieb. Rovnako ako Notársky centrálny register záložných práv ho možno nájst na webovej adrese www.notar.sk. Notár na žiadost oprávnenej osoby zabezpecí zaregistrovanie zákonom ustanovených údajov o dobrovolnej dražbe a vydá o tom žiadatelovi potvrdenie. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a ma-

jú úcinky voci vydražitelovi. To platí aj o právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnutelností. V prípade vyhlásenia konkurzu sa predaj uskutocnuje podla ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní.