ČLÁNOK




“ A. Marcinčin nesúhlasí s „“tunelovaním““ NBS
3. februára 1998

V takomto prípade by mohlo ísť o najväčšie ´“tunelovanie‘ banky, aké je možno v štáte uskutočniť. Takéto pokračovanie politickej privatizácie by bolo podľa nášho názoru pre štát tragické. Uvádza sa to v analýze Centra pre hospodársky rozvoj, ktorú vypracoval Anton Marcinčin. Analýza sa zaoberá bankovým sektorom v SR a problémami jeho reštrukturalizácie. NBS si od svojej existencie vybudovala reputáciu strážcu inflácie a zmenného kurzu koruny. V poslednom roku však medzi monetárnou politikou NBS a fiškálnou politikou vlády nastal veľký rozpor. Podiel vlády na domácich úveroch rastie, a vláda akceptuje pre svoje pokladničné poukážky vysoké úrokové miery. Posledným zákonom o Exportno-importnej banke a návrhom novely o NBS dáva vláda jasne najavo, že 5% deficit rozpočtu je pre ňu nízky. Podľa navrhovaných pravidiel by vláda mohla financovať pomocou Exim banky a NBS až 15% rozpočtového deficitu, dokonca môže určovať národnej banke cenu vládneho úveru. Analýza upozorňuje tiež na neštandardné postavenie Exportno-importnej banky: nevzťahuje sa na ňu zákon o bankách, ani zákon o poisťovníctve, čím sa vymyká spod dozoru NBS. Exim banka je povinná predkladať NBS iba výročnú správu a všeobecné informácie. Eximbanka môže, rovnako ako v súčasnosti i NBS, kryť až 5% deficit štátneho rozpočtu nákupom štátnych pokladničných poukážok splatných do troch mesiacov. Nákup má schváliť vláda, ktorá sa takto stáva predávajúcim aj kupujúcim v jednej osobe, a ktorá týmto spôsobom obchádza právomoci NBS. „Exim banka môže vytvoriť pyramídu tým, že k svojmu pomerne nízkemu kapitálu (získanému z vládneho rozpočtu a povinnými príspevkami podnikov) nabalí zdroje z medzibankového trhu na financovanie deficitu vládneho rozpočtu. Zároveň tým stúpne dopyt po zdrojoch na medzibankovom trhu a tým aj cena zdrojov pre ostatné banky a následne podniky a obyvateľov,“ upozorňuje A. Marcinčin. Ekonomická situácia na Slovensku môže byť podľa A. Marcinčina popísaná nasledujúcim spôsobom: Slovenská vláda má rôzne investičné zámery (vrátane vybudovania silnej informačnej služby), na ktoré potrebuje peniaze. Keďže daňové príjmy rozpočtu klesajú, vláda sa zadlžuje jednak doma, jednak v zahraničí. Tým, že sa zadlžuje u domácej bankovej sústavy, vytláča súkromné investície. Rozpočtový deficit je limitovaný piatimi percentami príjmov, preto vláda hľadá netradičné riešenia na väčší deficitný priestor. Tým je 5%, ktoré si vláda môže schváliť v svojej Exim banke, a ďalších 10%, ktoré figurujú v novele zákona o NBS. „Vláda by mala buď výrazne znížiť svoje výdavky (čo asi neurobí), alebo používať na krytie neštandardných nákladov spojených s reformou výnosy z privatizácie. Výnosy z privatizácie však neexistujú. Takisto neexistujú rozumné daňové príjmy od podnikov, ktoré sa výrazne nereštrukturalizovali, ale často iba rozkrádali. Existujú úplne opačné zákony, ako zákon ochraňujúci vybrané ‚strategické‘ podniky alebo zákon o revitalizácii. Od ‚spriatelených‘ podnikov nemožno čakať významnejšie daňové príjmy. Riešenia na strane vlády sú teda dve: znížiť výdavky a urobiť mikroekonomickú reformu,“ uvádza sa v analýze.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

4. 12. 2020

USD 1,216 0,001
CZK 26,518 0,098
GBP 0,903 0,001
HUF 358,570 0,940
CAD 1,563 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS