ČLÁNOK




A je to tu: Euro v závere júna vážne atakovalo paritu
1. júla 2002

„Enronitída“ – netransparentné účtovné praktiky veľkých verejne obchodovaných spoločností si vybrala minulý týždeň dvojnásobnú daň. Tá sa stala katalyzátorom oslabenia akciových trhov a následne aj dolára až blízko hranice parity so spoločnou európskou menou. Podobne ako v prípade Enronu sa ukázalo, že netransparentné účtovné praktiky sa môžu ako kostlivci skrývať aj v ďalších nie zanedbateľných firmách. Worldcom je druhým najväčším telekomunikačným operátorom v USA, Xerox je najväčším svetovým výrobcom kopírovacích strojov. Ich účtovné prešľapy pritom dosahujú nezanedbateľné rozmery: Worldcom podhodnotil svoje náklady o 3,9 mld. USD, Xerox si v rokoch 1997-2001 účtovne zvýšil tržby o 1,9 mld USD. Preto niet divu, že oba tieto prípady otriasli aj tak klesajúcou dôverou v americké aktíva a zákonite aj kurzom dolára.

Podľa údajov amerického ministerstva financií dosiahol v prvom štvrťroku prílev nových zahraničných investícií do amerických akcií 17,6 mld. USD, výrazne menej ako 46,7 mld. USD v rovnakom štvrťroku 2001. Objem nových zahraničných investícií do amerických podnikových dlhopisov bol podľa amerického Treasury v prvom štvrťroku 48,6 mld USD, pričom pred rokom to bolo 68,5 mld. USD. Slabnúca dôvera k americkým aktívam tiež potvrdila, že neexistuje dôvod, aby dolár zotrvával na nadhodnotených úrovniach, ktoré nezodpovedali vývoju externej bilancie najväčšej ekonomiky sveta. Deficit bežného účtu platobnej bilancie USA vzrástol v 1.štvrťroku 2002 na 112,5 mld. USD, oproti 95,1 mld USD v predchádzajúcom štvrťroku.

Aj ked nové prípady „Enronitídy“, ako aj ďalšie, ktoré možno v nasledujúcich týždňoch vyjdú na povrch sú pre trh s americkými akciami a dolárom zakaždým otrasom, nemusia nevyhnutne znamenať dlhodobý pokles burzy. Pre investorov sú však zdvihnutým prstom – odteraz musia venovať väčšiu pozornosť a hlbšiu analýzu výberu akcií do svojich portfólií, čo si vyžiada vyššie ekonomické náklady, ktoré sa do cien akcií premietnu ich možným poklesom na ešte nižšie úrovne vzhľadom k ich (nie najspoľahlivejšie vykazovaným) ziskom. Každý prepad má však svoje dno…

Nad americkými akciami ale netreba lámať palicu, najmä preto, že v porovnaní s ostatnými ekonomikami sa tej americkej nedarí najhoršie. Podľa nedávnej prognózy MMF by mali USA v tomto roku dosiahnuť 2,3%-ný rast HDP, pričom rast ekonomiky 12-tich krajím zdieľajúcich Euro sa očakáva len na úrovni 1,4% a v prípade Japonska MMF dokonca očakáva 1%-ný pokles HDP. Už v prvom štvrťroku zaznamenal rast HDP USA najvyššie tempo za posledné dva roky (6,1%, aj keď výraznou mierou sa na ňom podieľala spotreba vlády, ktorá konfrontovaná s bojom proti terorizmu zvýšila výdavky na obranu a bezpečnosť). Ekonomika Eurozóny pritom rástla len tempom 0,2%.

Úspech kurzu spoločnej európskej meny je tak skôr zrkadlovým odrazom rozčarovania investorov nad výkonnosťou nadhodnotených amerických akcií v tomto roku (DJIA -7,8%, širší index S&P500 -13,8%-najväčší pokles, aký bol v prvom polroku zaznamenaný od 70-tych rokov) a následným zreálnením kurzu dolára vzhľadom na vyššie spomenutý deficit externej bilancie USA. Prepad hodnoty dolára v druhom štvrťroku, ktorý bol pre americkú menu najhorším štvrťrokom za posledných 15 rokov, preto netreba hodnotiť príliš dramaticky, ale skôr ako návrat z nadhodnotených úrovní bližšie k ekonomicky rovnovážnej úrovni (aj keď tempo tohoto vývoja bolo ako pri každom páde pre mnohých prekvapivé). V tomto duchu prichádzajú aj sebavedomé vyhlásenia amerického ministra financií aj samotného Busha, že hodnota kurzu ich meny je výsledkom pôsobenia trhových síl.

V dôsledku toho, že nedávna krátka recesia znížila využitie výrobných kapacít amerických firiem (v máji dosahovalo len 75,5%), aj napriek rastúcej produkcii a spotrebe pretrváva veľký konkurenčný tlak na ziskové marže firiem. To sa premieta do stále neuspokojivých ziskov, ktoré sa opäť stali kľúčovým faktorom pre posudzovanie cien akcií. Jedinou cestou k rastu ziskovosti je v tomto prostredí pokračujúci rast produktivity- jeho tempo môžu mnohé ekonomiky američanom závidieť (v prvom štvrťroku to bolo medziročne 8,4%). Existujú však obavy, že pokles akciových trhov by mohol mať mať negatívne dopady na spotrebiteľské správanie američanov – drvivá väčšina z nich patrí minimálne prostrednictvom svojich osobných dôchodkových účtov aj k majiteľom amerických akcií. Klesajúca hodnota ich portfólií môže vyvolať väčšiu tendenciu k úsporám, než k spotrebe, čo by mohlo byť začiatkom nebezpečného začarovaného kruhu ďalšieho poklesu ziskov, cien akcií, atď.. S pozornosťou sa preto v tomto ohľade budú sledovať najmä správy o zotavovaní sa amerického trhu práce: vyššia tvorba nových pracovných miest v priemysle, stabilizácia počtu nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti a aj samotnej miery nezamestnanosti môžu byť signálom, že s oživujúcou sa ekonomikou bude mať aj čoraz viac američanov z čoho prispieť k rastu domáceho dopytu.

Padne parita?

S krátkodobými korekciami kurzu EUR/USD k slabším úrovniam možno v horizonte tretieho štvrťroka očakávať aj prelomenie magickej parity 1 EUR=1 USD (pod ktorú euro prvý krát kleslo už 2. decembra 1999). Jej význam ale netreba preceňovať: z ekonomického hľadiska, je rozdiel medzi kurzom pol centa pod paritou, či pol centa nad ňou zanedbateľný. Nie zanedbateľný je však psychologický rozdiel pre Európanov používajúcich spoločnú menu, najmä pre tých, ktorí sa o jej prijatí ešte len majú rozhodnúť. Pocit „silnej“ meny (euro bolo uvedené pri kurze 1,17 EUR/USD) ako aj lacnejšieho importu môže byť motorom vyššej spotreby.

Silnejšie Euro navyše prispeje k nižším cenám importovaných surovín, čo zmierni inflačné tlaky v eurozóne a ECB umožní odložiť rozhodnutie o zvýšení kľúčových úrokových sadzieb. Tým eúrópskym firmám čiastočne vykompenzuje sťaženú situáciu, ktorú im spôsobuje znížená cenová konkurencieschopnosť ich exportov. Vyšší kurz Eura na európske firmy vytvára vyšší tlak na ich rýchlejšiu reštrukturalizáciu a znižovanie nákladov. Podľa názorov niektorých predstaviteľov európskeho podnikového sektora pre nich nie je nezvládnuteľným problémom posilňovanie Eura až po úroveň 1,05 EUR/USD.

Horšie sú na tom od exportu výraznejšie závislí japonskí producenti, pre väčšinu ktorých je hranicou ziskovosti ich exportov kurz 118 JPY/USD. Aj preto oslabovanie dolára pod úroveň 120 JPY/USD spôsobuje japonským predstaviteľom vážné starosti a núti ich k opakovaným intervenčným zásahom. V piatok im v nich predajmi jenov asistovali na požiadanie japonského ministerstva financií aj americký Federal Reserve System a ECB. Aj keď sa im podarilo oslabiť jen z pod 199 JPY/USD na 120.26 JPY/USD, tlak trhových síl (zastúpených japonskými investormi, zbavujúcimi sa dolárov a nakupujúcimi jeny a expotérmi konvertujúcimi svoje príjmy z exportu) neskôr časť tohto oslabenia vymazal.


Autor je bankovým analytikom.

(Odborná prax: 2001 Merrill Lynch Headquarters, New York; 1999-2001 ING Barings; 1997-1999 Deloitte&Touche; 2000 Employment Policy Foundation, Washington, D.C.; 2001 New York University; 2000 – Georgetown University).


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 6. 2024

USD 1,069 0,003
CZK 24,949 0,051
GBP 0,845 0,000
HUF 396,930 0,460
CAD 1,463 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS