Podľa najnovších údajov dosiahla inflácia v eurozóne na konci novembra úroveň 2,9%, čo je o 0,2% viac v porovnaní s októbrovými ukazovateľmi, no zároveň ide aj o rekordnú hladinu inflácie, pretože takýto údaj sa naposledy zaznamenal vo februári 1994.

Európska centrálna banka v oficiálnom vyhlásení uviedla, že aj tento faktor je pre ňu jedným z dôvodov, aby dočasne odložila zníženie základnej úrokovej sadzby, a to napriek spomaleniu vývoja v ekonomikách eurozóny.

Aj Federálny rezervný systém sa dostáva do čoraz komplikovanejšej pozície.

Narastajú totiž obavy, že prioritnou hrozbou pre americkú ekonomiku je vo väčšej miere recesia a menej akútnou sa stáva problematika inflácie.

Vplyvný Federálny výbor pre voľný trh (Federal open market committee – FOMC) na ostatnom zasadaní signalizoval, že sa už pravdepodobne končí 18-mesačný cyklus rastu úrokových sadzieb a teraz možno očakávať začiatok ich poklesu.

Je to vôbec po prvý raz za obdobie dvoch rokov, čo FOMC deklaruje určitý závažný obrat v hodnotení vývoja americkej ekonomiky, ktorá sa začína dostávať do iného vývojového štádia.

Je to zrejme aj narážka na to, že Federálny rezervný systém bude na „zmenu vývojového štádia“ americkej ekonomiky reagovať znížením úrokových sadzieb. Má sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou v priebehu januára a možno ešte pred nasledujúcim rokovaním Federal open market committee, ktoré bude koncom prvého mesiaca roku 2001.

Fed ďalej uviedol, že veľmi podrobne monitoruje všetky aspekty zmien v americkej ekonomike. Federálny rezervný systém chce aj naďalej udržať diskontnú sadzbu na úrovni 6,5%, čo vysvetľuje tým, že riziko inflácie síce stále pretrváva, avšak toto riziko je miernejšie v porovnaní s predchádzajúcimi prognózami.

Fed definoval dlhodobé ciele – cenovú stabilitu a udržateľný rast ekonomiky, no vo svetle najnovších údajov prikladá väčší dôraz rizikám, ktoré sa týkajú podmienok, generujúcich slabosť americkej ekonomiky.

Ide teda o skutočne zásadný obrat v porovnaní s vyhlásením Federálneho rezervného systému z polovice novembra, kedy konštatoval, že napätie na trhu práce a vysoké ceny energetických vstupov vyvolávajú možnosť narastajúcich inflačných očakávaní a na druhej strane spomalenie tempa rastu americkej ekonomiky nie je až také výrazné, aby nútilo Fed zmeniť svoje protiinflačné pozície.

Najmä v rámci obchodov s termínovanými kontraktami sa čoraz viac zdôrazňuje, že Fed je pod stále väčším tlakom, aby uvoľnil menovú politiku, pretože tempo ekonomického rastu sa môže výraznejšie spomaliť.

Určité napätie možno očakávať pri definovaní úverových podmienok a takisto sa realitou zrejme stane aj pokles hodnoty cenných papierov, čo však podľa analytikov vyvolá „boom“ v obchodných investičných aktivitách.

Existujú však aj niektoré faktory, ktoré by limitujúcim spôsobom ovplyvnili prípadné uvoľnenie menovej politiky Federálneho rezervného systému – ide najmä o zohľadnenie neutíchajúcich, i keď menej výrazných inflačných rizík, odvodených od vysokých cien ropy a stáleho napätia na trhu práce.

K ďalším rizikám patrí potencionálna zraniteľnosť dolára v dôsledku rekordného deficitu v obchodnej bilancii USA, pričom rizikovým sa čoraz viac javí aj spomalenie zahraničných investícií do americkej ekonomiky.

Všetko však vychádza tak, že stále silný dolár, „slabé“ ceny zlata, ako aj pokles dlhodobých úrokových sadzieb je dôkazom, že hrozbou americkej ekonomiky nie je v prevažnej miere už inflácia, ale jej prudšie spomalenie.