ČLÁNOK




Podporiť automobilový priemysel alebo rekreačný sektor Slovenska v čase pandémie šírenia SARS-CoV-2?
8. júla 2020

V súčasnej dobe, kedy je zrejmé, že pandémia šírenia koronavírusu SARS-CoV-2 v značnej miere postihuje ekonomiku krajín, je žiadúce mať nástroj, pomocou ktorého sme schopní jeho efekty kvantifikovať. V tomto článku sa zaoberáme efektom šírenia takzvaného externého šoku, ktorým môže byť napríklad pokles exportu, vládnych nákupov alebo investícií, naprieč odvetviami ekonomiky a sledujeme jeho priame aj nepriame efekty. Zameriame sa primárne na automobilový priemysel a sektor rekreačných služieb a pokúsime sa zodpovedať otázku, čo sa stane s jednou peňažnou jednotkou, ktorú vláda „naleje“ vo forme podpory do systému.

Predkladaná analýza vychádza z prípadovej štúdie Medzinárodného výskumného inštitútu pre potravinovú politiku (Breisinger, Thomas, & Thurlow, 2009). Táto štúdia rozširuje princípy input-output tabuliek na celú maticu spoločenského účtovníctva, teda skúma nielen väzby a prepojenia medzi jednotlivými sektormi ekonomiky, ale aj domácnosťami, vládou a zahraničím – Obrázok 1.

Obrázok 1: Externé dopytové šoky. Zdroj: autor.

Obrázok 1: Externé dopytové šoky. Zdroj: autor.

V týchto vzťahoch vznikajú priame efekty, kde externý šok pôsobí priamo, teda ak sa napríklad kvôli nepriaznivému vývoju spotreby v zahraničí zníži export automobilov zo Slovenska, priamo to zasiahne automobilový priemysel Slovenska. Nepriame efekty súvisia s väzbami sektorov s inými sektormi a súčasťami ekonomiky, napríklad automobilový priemysel ovplyvní strojnícky priemysel a elektrotechnický priemysel. Nepriame efekty sa môžu rozdeliť na efekty vo výrobe, ako aj spotrebe. Výrobné väzby zahŕňajú ťahajúce prepojenia, ktoré sú tvorené dopytom po outputoch tých sektorov, ktoré sú pre produkciu sektora potrebné (pre automobilový je to napríklad oceliarsky); a naopak tlačiace prepojenia tvoria ponuku daného sektora ďalším, nadväzujúcim odvetviam (pre automobilový napr. maloobchod), viď. Obrázok 2. Spojením všetkých priamych a nepriamych efektov môžeme odmerať takzvaný multiplikačný efekt šoku, inými slovami, ako veľmi sú priame efekty posilnené alebo znásobené prostredníctvom nepriamych efektov.

Obrázok 2: Priame a nepriame prepojenia. Zdroj: (Breisinger, Thomas, & Thurlow, 2009)

Obrázok 2: Priame a nepriame prepojenia. Zdroj: (Breisinger, Thomas, & Thurlow, 2009)

Štandardný input-output model umožňuje kvantitatívne vyjadriť statický stav hospodárskych väzieb, tzv. ekonomické prepojenia, ktoré vyjadrujú štruktúru hospodárstva. Naproti tomu multiplikačné efekty zachytávajú kombinovaný efekt týchto ekonomických prepojení v čase: pokles exportu automobilov spôsobí pokles ich výroby, čo vedie jednak k poklesu výroby v iných (neautomobilových) sektoroch, jednak k poklesu príjmov zamestnancov a vlastníkov výrobných faktorov. Tieto znížené príjmy spôsobia zníženie odvedených daní vláde a tiež pokles spotreby domácností (ako vlastníkov týchto výrobných faktorov). Vzhľadom dovnútra krajiny to vedie k zníženej produkcii vo všetkých sektoroch, vrátane automobilového, čím sa uzavrie cyklus a prvé kolo multiplikačného efektu; a vzhľadom na zvyšok sveta tu pozorujeme tiež zníženie importov do krajiny, ako to znázorňuje Obrázok 3. V druhom a každom ďalšom kole multiplikačného efektu sú celkové objemy zníženia nižšie, až kým nevymiznú. Veľkosť celkového multiplikačného efektu závisí od štrukturálnych charakteristík hospodárstva, ako napríklad podiel importovanej a domácej spotreby domácností. Ak domácnosti spotrebúvajú väčší podiel domácej produkcie než zahraničnej, tak aj multiplikačný efekt bude vyšší a naopak, únik z cyklu bude nižší.

Obrázok 3: Multiplikačné efekty a cyklický tok. Zdroj: (Breisinger, Thomas, & Thurlow, 2009), upravené autorom

Obrázok 3: Multiplikačné efekty a cyklický tok. Zdroj: (Breisinger, Thomas, & Thurlow, 2009), upravené autorom

Mechanizmus fungovania neohraničeného multiplikátora je odvodený v práci Social accounting matrix multipliers for Slovakia (Miťková, 2018), kde sú vyčíslené multiplikačné efekty pre sedem agregovaných odvetví slovenského hospodárstva. Stručne, celkový dopyt odvetvia Z je zložený z medzispotreby X, finálneho dopytu Y a exogénneho dopytu E (a, b, c a v sú parametre):

Po substitúciách a ďalších úpravách môžeme endogénnu zložku zapísať na ľavú stranu rovnice

čo jednoducho v maticovej forme, kde M* je matica koeficientov odvodená z matice spoločenského účtovníctva a B je matica koeficientov exogénnych premenných, EN je endogénna a EX exogénna zložka dopytu, dáva vzťah

z ktorého odvodíme vzťah na výpočet multiplikátorov:

V tomto článku využívame kompletnú informáciu, ktorú poskytuje Global Trade Analysis Project pre 57 sektorov hospodárstva SR. Referenčný rok volíme 2011, ktorý zodpovedá súčasnej krízovej situácii (Aguiar et al., 2016), keďže nie sú podstatné nominálne toky ale väzby medzi sektormi a agentmi v hospodárstve. Údaje sú vykazované v miliónoch USD.

Pokles vo výrobe automobilov

Predpokladajme hypoteticky zníženie dopytu po produkcii v sektore výroby automobilov a automobilových súčastí o 1 mil. USD, nech už je zdrojom poklesu domáci (domácnosti, vláda, firmy) alebo zahraničný dopyt. V súčasnej pandemickej situácii môžeme predpokladať pokles dopytu hlavne zo strany zahraničia, keďže tento sektor je výrazne zameraný na export. Výsledný efekt na ostatné sektory hospodárstva Slovenska ilustruje Tabuľka 1. Podľa očakávania najsilnejší multiplikačný efekt nastáva v samotnom odvetví výroby automobilov, a to na každý milión USD poklesu dopytu klesne celkový output (čiže medziprodukcia a konečná spotreba domácností, vlády a zahraničia) o 1,4 mil. USD. Ak by sa nič iné v hospodárstve krajiny nezmenilo, týmto šokom by ako ďalší najviac utrpel sektor strojov a zariadení, a to znížením celkovej produkcie o 227 tis. USD. V tomto multiplikačnom efekte predpokladáme ako ťahajúce, tak aj tlačiace väzby s automobilovým odvetvím. Tretím najviac zasiahnutým sektorom je odvetvie ostatnej dopravy, 155 tis. USD a štvrtým obchodné služby s poklesom o 125 tis USD na každý milión poklesu v automobilovom sektore. Celkový output v národnom hospodárstve klesne o 2,67 mil. USD.

Vlastníci výrobných faktorov zamestnaných v odvetví výroby automobilov a ich súčastí prirodzene tiež zaznamenajú pokles príjmov. Zamestnanci na každých 1000 USD poklesu dopytu pokles o 250 USD miezd a vlastníci kapitálu 375 USD úrokov (automobilový priemysel na Slovensku je kapitálovo náročnejší). Za každý jeden USD, o ktorý sa zníži dopyt, klesne HDP Slovenska o 60 centov.

Multiplikačné efekty zásahu jednotlivých agentov preukazujú, že najcitlivejšie zareaguje zvyšok sveta nasledovaný domácnosťami.

Tabuľka 1: Multiplikačné efekty zníženia dopytu v sektore výroby automobilov a ich súčastí

Tabuľka 1: Multiplikačné efekty zníženia dopytu v sektore výroby automobilov a ich súčastí

Pokles dopytu v hotelierstve

Zamerajme sa na ďalší sektor, a to rekreačné a iné služby, ktorý zahŕňa reštauračné, hotelierske a ostatné rekreačné služby. Vykonali sme obdobnú analýzu, ako v predošlej časti, výsledky prezentuje Tabuľka 2. Sektor rekreačných služieb ovplyvní okrem samého seba, pokles o 1,26 mil. USD, významnejšie sektor obchodných služieb, v ktorom klesne celkový output o 302 tis. USD. Ďalej nasledujú sektor ostatnej dopravy (teda nie morská a letecká), v ktorom output klesne o 201 tis. USD. a obchodu o 133 tis. USD.

Analýza preukázala, že celkovo je hospodárstvo Slovenska citlivejšie na pokles dopytu v rekreačných službách v porovnaní s poklesom v automobilovom priemysle: Po zavedení dopytového šoku klesne output celkovo vo všetkých odvetviach o viac ako 3 mil. USD. Silný multiplikačný efekt sa preukazuje aj v HDP, ktoré klesne o viac 1,18 USD na každý pokles dopytu o jeden dolár.

Domácnosti sú tou súčasťou hospodárstva, ktorá bude najviac zasiahnutá poklesom v rekreačných službách, multiplikačný efekt sa blíži jednej. Zvyšok sveta, naopak v porovnaní s predchádzajúcou analýzou, reaguje omnoho slabšie.

Tabuľka 2: Multiplikačné efekty zníženia dopytu v sektore rekreačných a iných služieb

Tabuľka 2: Multiplikačné efekty zníženia dopytu v sektore rekreačných a iných služieb

Simultánny pokles vo všetkých sektoroch

Vykonajme na záver simultánne zníženie dopytu vo všetkých sledovaných sektoroch a pozrime sa na multiplikačné efekty v jednotlivých odvetviach slovenského hospodárstva. Tabuľka 3 prezentuje len reakciu celkového outputu a HDP, ktoré zahŕňajú priame aj nepriame efekty zo všetkých sektorov.

Sektor, v ktorom sa celková produkcia zníži najviac, je obchod, multiplikačný efekt je takmer -3,5-násobný. Výsledok nie je neočakávaný, priame, nepriame, tlačiace aj ťahajúce väzby má tento sektor mimoriadne silné. Na druhom mieste sú sektory uhlia a mliečnych výrokov so zhodnou hodnotou -3,085 indikujúcou, že ak sa zníži dopyt vo všetkých sektoroch, tieto dve odvetvia zaznamenajú viac ako trojnásobný pokles celkového outputu. Za nimi nasleduje letecká doprava (-3,016) rekreačné a iné služby (-3,008). Naopak najslabší je efekt, a teda najmenej budú zasiahnuté odvetvia výrobkov z ropy a uhlia (-1,556) a plynu (-1,965). Ostatné sektory sa pohybujú v reakciách na pokles dopytu v intervale (-2,922 ; -2,165).

Ak zameriame svoju pozornosť na multiplikátor HDP, ktorý ukazuje, ako sa zmení celkový hrubý domáci produkt v reakcii na pokles dopytu naprieč všetkými sektormi hospodárstva, najsilnejšiu reakciu pozorujeme v sektore spracovania ryže (-1,424), bývania (-1,309) a rastlinnej vlákniny (-1,285). Naopak najmenej klesne HDP v sektore výrobkov z ropy a uhlia (-0,112), vlny a kokónov priadky morušovej (-0,558) a nelúpanej ryže (-0,567). Automobilový sektor zníži HDP o 0,607, ako sme to preukázali v predošlej časti.

Tabuľka 3: Celkové multiplikačné efekty simultánneho zníženia dopytu vo všetkých sektoroch

Tabuľka 3: Celkové multiplikačné efekty simultánneho zníženia dopytu vo všetkých sektoroch

Záver

Predložená analýza jednoznačne preukázala, čo spôsobí pokles dopytu v dôsledku šírenia nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID19, či už domáceho, z prostredia domácností, firiem a vlády alebo zahraničného. Ukázali sme, že zníženie dopytu o jeden dolár spôsobí pokles celkovej produkcie v automobilovom sektore o 2,67 dolára, kým v rekreačnom sektore o 3,01 dolára. Výsledky môžeme interpretovať aj opačne, teda ak sa zvýši dopyt, rekreačný sektor zareaguje citlivejšie a spôsobí celkové zvýšenie produkcie na Slovensku. Rovnako analýza HDP potvrdzuje tieto výsledky: pokles v automotives o 0,61, kým v rekreačných službách o 1,19. Pokiaľ by sa mala vláda rozhodnúť, do ktorého sektora vložiť peňažnú jednotku, mala by voliť rekreačný sektor.

Je potrebné si uvedomiť, že predkladaná analýza sa zameriava na silu multiplikačných efektov, na šírenie dopadu externého šoku vo forme poklesu dopytu. Nezameriavame sa na celkový objem analyzovaných efektov, ktorý závisí od podielu jednotlivých sektorov na celkovej produkcii hospodárstva, resp. na HDP. Preto napríklad multiplikačný efekt HDP v sektore spracovania ryže bude mať na slovenské hospodárstvo omnoho menší efekt ako zmeny v automobilovom priemysle.

Poďakovanie

Článok vznikol s podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Vedeckej grantovej agentúry, grant VEGA 1/0795/18 „Komplexné prístupy k odhadu parametrov ekonometrickej štruktúry modelu všeobecnej ekonomickej rovnováhy“ a s podporou Agentúry pre podporu výskumu a vývoja, grant APVV-17-0551 „Vyrovnávanie nerovnováh: prehodnotenie pohľadu na makroekonomické nerovnováhy v európskom rámci riadenia“.

Literatúra

Aguiar, A., Narayanan, B. and McDougall, R. (2016). An Overview of the GTAP 9 Data Base. Journal of Global Economic Analysis, 1 (1), 181-208

Breinsinger, C., Thomas, M. and Thurlow J. (2009). Social Accounting Matrices and Multiplier Analysis. Food Security in Practice Technical Guide 5. Washington, D.C.: International Food Policy Research Institute.

Miťková, V. (2018) The globalisation effects in the multiplier analysis – the case of Slovakia. Globalization and its socio-economic consequences: 18th International Science Conference. Žilina: Žilinská univerzita, s. 1228-1235. ISBN 978-80-8154-249-7.

Autorka: Ing. Veronika Miťková, PhD.,
Ústav ekonómie, Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Univerzita Komenského v Bratislave


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

26. 10. 2020

USD 1,182 0,004
CZK 27,295 0,073
GBP 0,908 0,001
HUF 365,020 0,850
CAD 1,558 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS