ČLÁNOK




Zákon o obchodných reťazcoch je príklad, ako sa partikulárne záujmy vedia presadiť na úkor občanov
28. októbra 2003

Ratifikácia prístupovej zmluvy k Európskej únii (EÚ) v slovenskom parlamente bola najvyššie hodnotenou udalosťou v treťom štvrťroku v prieskume Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení (HESO). Podľa hodnotiacej komisie ratifikácia bola do určitej miery len formálny akt, avšak je dôležitá, keďže zavŕšenie procesu vstupu do EÚ predstavuje historický a pozitívny krok pre Slovensko. Rating HESO dosiahol úroveň 35,9 bodu, pričom výrazne poklesol z hodnoty 70,8 bodu v druhom štvrťroku. Projekt HESO vypracováva Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.

Rating štvrťroka, ktorý je priemerom ratingov všetkých opatrení prijatých v danom štvrťroku, reflektuje názor hodnotiacej komisie na ich kvalitu a dôležitosť a odráža mieru reformnej atmosféry v spoločnosti v sledovanom období. Rating 3. štvrťroka 2003 dosiahol úroveň 35,9 bodov, čo predstavuje výrazný pokles v porovnaní s 2. štvrťrokom, kedy rating stúpol na 70,8 b. (Rating dosahuje hodnoty v intervale od -300 do +300 bodov.)

I keď bola ratifikácia prístupovej zmluvy k EÚ, aj vzhľadom na úspešné referendum, do určitej miery len formálnym aktom parlamentu, bola dôležitá, keďže samotné zavŕšenie procesu vstupu do Európskej únie (EÚ) je podľa väčšiny hodnotiacich odborníkov historickým a jednoznačne pozitívnym krokom pre Slovensko, z ktorého budú v dlhodobom horizonte jednoznačne profitovať všetky generácie a vrstvy obyvateľstva. Kľúčovým aspektom bude, ako dlho potrvá obdobie, kým si uvedomíme, že vstup do EÚ nie je cieľom, ktorý sám o sebe niečo vyrieši, ale prostriedkom na dosiahnutie zvýšenia svojho blahobytu.

Zavedenie nulovej tolerancie trestných činov pre exekútorov je podľa členov hodnotiacej komisie správnym rozhodnutím. Aj požiadavka vysokoškolského právnického vzdelania je podľa viacerých pri tejto profesii namieste. Exekútori sú, podobne ako prokurátori či sudcovia, zodpovední za „čistenie trhu“, a preto by mali spĺňať základné podmienky bezúhonnosti a vzdelania.

Pripomienky, schválené v uznesení NR SR k návrhu Ústavy EÚ, boli respondentmi považované za rozumné a pragmatické, najmä z hľadiska potenciálu ich prezentovania a presadenia na Medzivládnej konferencii v Ríme. Podľa mnohých je vhodné presadzovať zníženie váhy hlasovania tzv. kvalifikovanou väčšinou, rozšírenie oblastí, v ktorých možno uplatniť princíp veta, alebo zvýšenie 60%-nej kvóty hlasov potrebných pre kvalifikovanú väčšinu. Podľa hodnotiacich je diskusia k téme ústavy obrazom nedostatku vízie o Slovensku v rámci EÚ, ako aj vízie EÚ samotnej. Táto debata, ako aj samotné uznesenie parlamentu len maskovali podľa kritikov skutočnosť, že k téme nemáme, až na pár výnimiek, čo povedať, resp. nemáme pevný politický postoj. Odborníci vyjadrili v rámci projektu HESO rozdielne názory aj na samotný návrh Ústavy EÚ (rating: +24,8 b.), ktorý vzišiel z rokovaní Európskeho konventu. Samotný text ústavy je považovaný mnohými za kompromisné riešenie. Viacerí odborníci sa zhodli, že súčasná podoba návrhu ústavy príliš reflektuje záujmy veľkých štátov a menej vyhovuje tzv. malým štátom. Podľa mnohých hodnotiacich by malo byť základným cieľom Ústavy EÚ vymedzenie, čím EÚ vlastne chce byť – či federáciou, konfederáciou, voľným zväzkom suverénnych štátov so slobodným pohybom tovaru, kapitálu, služieb a ľudí alebo niečím iným. To však podľa nich návrh ústavy zatiaľ dostatočne nedefinuje. Ústava pôsobí podľa kritikov trochu umelo, ako snaha o akési európanské legislatívne povedomie v čase, keď spojená Európa ešte len hľadá svoju cestu. Otáznym ostáva, či by sa s Ústavou EÚ nemalo počkať, a či by sa nemala odobriť v členských štátoch v ľudových hlasovaniach, aby sa ukázalo, či existuje „objednávka zdola“, nakoľko ide o závažnú zmenu charakteru EÚ a podľa mnohých aj o krok k „superštátu“ bez politickej legitimity.

Zavedenie vyvlastňovania nehnuteľností za trhové ceny bolo odbornou verejnosťou považované za prínos k väčšej ochrane súkromného majetku. Predchádzajúca forma stanovovania cien na základe vyhlášky ministerstva financií bola nespravodlivá.

Návrh vlády na zrušenie niektorých stavovských komôr, ktoré sú v súčasnosti zriadené zákonom, bol v hodnotiacej komisii vnímaný pozitívne ako snaha o zníženie škodlivej miery korporativizmu v spoločnosti. Sympatiu získal tiež zámer obmedzenia povinného členstva v komorách, ktoré zostanú i naďalej ustanovené zákonom. Profesijné komory s povinným členstvom pôsobia proti spotrebiteľovi. Potláčaním konkurencie znižujú kvalitu a dostupnosť služieb a zvyšujú ich cenu. Absencia konkurencie, resp. zákonom určené výsadné postavenie niektorých stavovských komôr deformujú trh, nakoľko prirodzenou snahou členov komôr je vytváranie bariér pre na trh vstupujúce subjekty, ergo pre potenciálnych nových konkurentov. Podľa odborníkov je nezmyslom, aby o tom, či môžem alebo nemôžem podnikať, administratívne rozhodoval priamo či nepriamo môj budúci konkurent. Viacerí respondenti sa vyjadrili, že žiadna komora by nemala existovať zo zákona alebo mať oporu v zákone. Komory by mali podľa nich existovať na čisto dobrovoľnej báze.

Vládny zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti (rating: +49,6 b.), ktorý zrušuje úrady práce, sociálne odbory krajských a okresných úradov a upravuje zriadenie, postavenie a pôsobnosť nových orgánov štátnej správy v tejto oblasti (špecializovaná miestna štátna správa) bol v rámci projektu HESO hodnotený odborníkmi ako správny krok v záujme reformy verejnej správy, ale aj reformy dôchodkového zabezpečenia. Terajšia štruktúra Národného úradu práce (NÚP) a ostatných sociálnych úradov neúmerne zvyšuje náklady štátu na sociálny systém. Podľa hodnotiacich nie je efektívne, aby o prakticky totožnú cieľovú skupinu ľudí (nezamestnaní) sa starali dva rôzne úrady (úrady práce a okresné úrady), nehovoriac o zbytočnej administratíve všetkých troch úrovní NÚP (generálne riaditeľstvo NÚP, krajské úrady práce, okresné úrady práce). Odborníci dúfajú, že sa deklarované zoštíhlenie štátnej správy, úspora úradníkov a zvýšenie efektívnosti prejaví aj v praxi, a že v budúcnosti nebude potrebné vytvárať nové úrady a inštitúcie. Budúcnosť tiež ukáže, či sa nové územné úrady stanú miestom na skutočné sprostredkovanie práce pre nezamestnaných, či sa vytvoria šance pre tých, ktorí majú záujem nájsť si prácu, a či dôjde k prenasledovaniu tých, ktorí zneužívajú záchranný sociálny systém.

Členovia hodnotiacej komisie považovali vládou schválenú Stratégiu prijatia eura v SR (zavedenie eura v rokoch 2008 – 2010) (rating: +23,3 b.) za dôležité opatrenie. Odborníci na jednej strane názorového spektra vnímali Stratégiu prijatia eura za primeranú postaveniu Slovenska, dobre vyargumentovanú a dostatočne podporenú verejnou diskusiou. Ministerstvo financií a Národná banka Slovenska (NBS) podľa nich presvedčili, že výhody skorého vstupu do eurozóny prevažujú nad nevýhodami. Hlavnými výhodami zavedenia spoločnej meny je zníženie transakčných nákladov pre občanov a podniky a odstránenie kurzového rizika voči euru. Viacero odborníkov súhlasilo s názorom, že plnenie Maastrichtských konvergenčných kritérií a predovšetkým zníženie deficitu verejných financií (na úroveň 3% HDP) bude pre Slovensko prospešné bez ohľadu na prijatie či neprijatie eura. Druhá skupina hodnotiacich odborníkov považovala Stratégiu za nekompletnú a povrchnú. Očakávali vzhľadom na dôležitosť opatrenia rozsiahlejší analytický dokument mapujúci výhody a nevýhody členstva v Ekonomickej a menovej únii (EMÚ). Podľa kritikov nezodpovedá skoré prijatie eura ekonomickým záujmom Slovenska. Medzi ich hlavné argumenty patrí strata dôležitého prvku makroekonomickej regulácie – suverénnej menovej politiky NBS, ktorá by mohla pružnejšie reagovať na rôzne ekonomické nerovnováhy, ktoré sú oveľa častejšie vo fáze transformácie ekonomiky a prijímania reformných opatrení. Oponenti zavedenia spoločnej meny tvrdia, že štáty ako napr. Nemecko, Írsko, Portugalsko či Slovensko potrebujú odlišné menové politiky kvôli rozdielnosti v stave a výkonnosti svojich ekonomík (rozdielne optimálne menové oblasti). Ďalším argumentom je priebežné zhodnocovanie slovenskej koruny, ktorej neskoršia konverzia môže priniesť zhodnotenie korunových úspor obyvateľstva. V zmysle stanovísk ďalších hodnotiacich bol vyjadrený nesúhlas s možným odkladaním alebo „okresávaním“ reforiem v súvislosti zo zavedením eura. Keďže z dôvodu plnenia konvergenčných kritérií nebude môcť deficit verejných financií prekročiť úroveň 3% HDP, mohlo by dôjsť napríklad k pribrzdeniu výdavkovo náročnej dôchodkovej reformy.

Zákon o obchodných reťazcoch je podľa odbornej verejnosti príklad, ako sa partikulárne záujmy (výrobcovia, dodávatelia tovaru, politici) vedia presadiť na úkor občanov. Opatrenia tohto typu poškodzujú najviac spotrebiteľov, keďže prílišná regulácia obchodných reťazcov bude mať negatívny efekt v podobe rastu cenovej hladiny. Zákon je podľa odborníkov krokom späť, je v rozpore so slobodnými trhovými vzťahmi medzi obchodníkmi a dodávateľmi, pôsobí proti konkurenčnému prostrediu a hospodárskej súťaži a je v nesúlade s princípmi jednotného trhu EÚ, konkrétne s právom usadiť sa a podnikať, ako aj so zásadou slobodného pohybu tovarov a služieb.

Navrhnutý a schválený spôsob oddlženia železničných spoločností v objeme 21 mld. Sk sa v odbornej verejnosti stretol so značným nesúhlasom. Každá štátna pomoc a štátne vlastníctvo predstavujú tzv. morálny hazard („Hospodárim so stratou? Nevadí! Štát to zaplatí.“) a analogické požiadavky iných subjektov. Súčasťou oddlženia by mala byť podľa odborníkov dlhodobá stratégia obsahujúca reformu oboch železničných spoločností, výsledkom ktorej má byť hospodárenie v čiernych číslach a vyriešenie budúcich vzťahov medzi štátom a železnicami. Malo by byť zakázané ručenie za akékoľvek budúce záväzky železníc alebo preberanie budúcich záväzkov za železnice zo strany štátu. Oddlžovanie železníc pred ich zásadnou reštrukturalizáciou, ktorá zastaví ďalšiu tvorbu dlhov, bude v opačnom prípade len vyhadzovaním peňazí daňových poplatníkov do vzduchu.

Poľnohospodárom vznikli v súvislosti s tohtoročnou suchou sezónou určite náklady a škody, ale tie vznikajú aj iným podnikateľom, ktorí ale nedostávajú od štátu kompenzácie. Podľa odborníkov predstavujú dotácie do poľnohospodárstva vo vyspelých európskych krajinách jednu z najhorších deformácií trhovej ekonomiky, ktorej výsledkom sú vysoké ceny potravín v týchto krajinách a spolu s ďalšími ochranárskymi opatreniami zvyšujú chudobu v menej rozvinutých krajinách závislých na exporte potravín do vyspelého sveta. Podľa odborníkov je celý systém subvencií v poľnohospodárstve postavený na tom, že najmenej výhodné je obozretne a zodpovedne hospodáriť. Často je paradoxne výhodnejšie nezavlažovať, nesiať, nepestovať, nechovať a nevyrábať. Keď totiž prší dostane každý roľník štátnu výpomoc, keď je sucho dostane pomoc tiež, keď je pekne takisto, lebo je nadprodukcia a ceny sú nízke. Podľa hodnotiacich je amorálne, že slovenská vláda poskytla poľnohospodárom pomoc z dôvodu sucha v objeme 400 mil. Sk a tí žiadajú stále a stále viac, aj keď v budúcom roku môžu čerpať z verejných zdrojov takmer 20 mld. Sk, čo je o polovicu viac ako v tomto roku. Štandardným riešením tohtoročného sucha, ktoré predstavuje bežné riziko, by bolo napr. poistenie. V zahraničí existujú dokonca i finančné deriváty na počasie. Slovenské poľnohospodárstvo má tiež obrovské rezervy v hľadaní vnútorných rezerv (napr. závlahové systémy).

Zavedenie povinnosti používať zimné pneumatiky od 15. novembra do 15. marca vnímala väčšina hodnotiacich odborníkov ako ukážku paternalistického myslenia štátu podporovanú silným lobizmom záujmových skupín (výrobcovia pneumatík, autoservisy a pod.). Viacero odborníkov uviedlo, že oveľa prijateľnejším spôsobom by bolo, keby k používaniu zimných pneumatík motivovali poisťovne, či už prostredníctvom bonusov pri zákonnom alebo havarijnom poistení alebo naopak zvýšenými poistnými malusmi za havárie spôsobené jazdou bez zimných pneumatík. Boli by tak dodržané princípy slobodného rozhodovania vodičov. Bez zásahu štátu by tak bol dosiahnutý pozitívny efekt pre vodičov, poisťovne, ako aj výrobcov pneumatík.

Hoci investícia PSA Peugeot Citroën je zatiaľ najväčšou v histórii Slovenska a bude zásadne ovplyvňovať celú slovenskú ekonomiku, a to najmä v pozitívnom svetle, bolo navýšenie štátnej pomoci o 408,5 mil. Sk pre túto francúzsku automobilku odbornou verejnosťou hodnotené negatívne ako selektívne zvýhodňovanie jedného, zahraničného investora na úkor iných. Rovnosť podmienok pre všetky subjekty, domáce aj zahraničné, by mala byť hlavným znakom prístupu štátu k podnikateľskému prostrediu. Iný prístup deformuje trh, diskriminuje jeho účastníkov. Niektorí hodnotiaci prirovnávajú priamu finančnú pomoc štátu pre francúzskeho investora k sociálnym dávkam pre bohatých – pre tých, ktorí ich nepotrebujú. Je to podľa nich nespravodlivé a neefektívne. Zásadným problémom je pre odborníkov netransparentnosť udeľovania investičných stimulov a inej štátnej pomoci zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí všetkých daňových poplatníkov. O to viac je poľutovaniahodné, že vládne materiály o štátnej pomoci firmám sa utajujú z dôvodu „obchodného tajomstva“, hoci ide o pomoc z verejných prostriedkov a zákon o slobodnom prístupe k informáciám to nepovoľuje.

Zvýšenie minimálnej mzdy je administratívne rozhodnutie negatívne zasahujúce do podnikateľského prostredia. Tohtoročné zvýšenie z 5570 na 6080 Sk (o 9,2%) bolo odborníkmi považované za neprimerané. Minimálna mzda by nemala rásť rýchlejšie ako produktivita práce a priemerná mzda v hospodárstve, ktorá sa medziročne zvýšila „iba“ o 5,9%. Rast minimálnej mzdy zvyšuje mzdové náklady a pôsobí proti zamestnanosti znižovaním dopytu po pracovnej sile. V oblasti zvyšovania zamestnanosti sa výsledky majú dosahovať skôr vytváraním dobrých všeobecných podmienok, podporou vzdelávania, podnikateľskej aktivity jednotlivca, znižovaním administratívnej náročnosti podnikania, znižovaním daní a pod., a nie štátnymi zásahmi, ako je určovanie minimálnej mzdy súkromným podnikom.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

24. 4. 2024

USD 1,069 0,001
CZK 25,242 0,014
GBP 0,859 0,001
HUF 393,350 0,280
CAD 1,463 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS