SAF na pôde Európskeho parlamentu
Aktivita SAF je veľmi dobrým signálom do budúcnosti. Myslím si, že ak tento krok dokázala urobiť Slovenská asociácia podnikových finančníkov, môžu v tomto smere postupovať aj ďalšie subjekty. Je to skrátka nevyhnutnosť…, povedal doslova europoslanec Sergej Kozlík
V súčasnom období, keď graduje finančná kríza, ktorá dolieha práve na podniky, SAF aktívne reaguje na dianie tak vo svete, ako i na Slovensku. Keďže sa v tejto súvislosti vo väzbe na jej riešenie hovorí na rôznych úrovniach (Európska komisia, Európsky parlament, vláda SR,…) o regulačných opatreniach, SAF vyvíja aktivitu tým smerom, aby rôzne regulačné opatrenie nemali viac administratívny charakter a neboli viac brzdou v podnikaní ako podporou. To bol dôvod prečo sa podnikoví finančníci združení v SAF rozhodli stretnúť s našim poslancom v Európskom parlamente Sergejom Kozlíkom a prediskutovať názor a pohľad na túto problematiku. Do tohto kontextu zapadla i diskusia o Kódexe správy a riadenia spoločností na Slovensku, ktorý zadefinovala Stredoeurópska asociácia správy a riadení spoločností – CECGA. Uplatnením jej princípov vo väčšej miere do Obchodného zákonníka by sa tiež vytvoril lepší regulačný rámec pre správanie sa podnikov.
Vyvrcholením nášho programu bolo stretnutie s europoslancom Sergejom Kozlíkom, ktoré bolo veľmi neformálne – išlo totiž skôr o panelovú diskusiu o veciach, ktoré sú akútne a aktuálne, išlo o diskusiu ľudí, ktorí si majú čo povedať, chcú počúvať jeden druhého a názorovo i odborne sú pripravení vzájomne sa obohatiť.
Nie náhodou pán Kozlík zdôraznil, že aktivita SAF je veľmi dobrým signálom do budúcnosti. Je to tvrdá realita a myslím si, že ak tento krok dokázala urobiť Slovenská asociácia podnikových finančníkov, môžu v tomto smere postupovať aj ďalšie subjekty. Je to skrátka nevyhnutnosť…, povedal doslova Sergej Kozlík v našom exkluzívnom rozhovore. Detaily rozhovoru zaznamenal Jozef Knížat.
Pán Kozlík, veľmi výrazným problémom
súčasnosti je finančná kríza, tzv. záchranné balíky, či stimulačné programy sa skloňujú vo všetkých pádoch a vo všetkých kútoch sveta, nevynímajúc Európsky parlament. Aké má páky táto inštitúcia na riešenie terajších, v mnohom dramatických problémov?
– Na úvod treba zdôrazniť, že EP je predovšetkým politický orgán, to znamená, že na jeho pôde sa diskutujú jednotlivé opatrenia s tým, že každý jeden poslanec reprezentuje nejakú vedomostnú pozíciu toho ktorého štátu. Inými slovami – je tu návod Európskej komisie, ktorý už diskutujeme napríklad na pôde Rozpočtového výboru EP, ale na druhej strane sú tu jednotlivé národné štáty, ktoré chcú mať dosah na prostriedky záchranného balíka a chcú ich efektívne vynaložiť. Som presvedčený, že diskusia na pôde parlamentu sa bude uberať takým smerom, aby sa definovali korektné programy, také, ktoré môžu smerovať do rozvoja trebárs infraštruktúry, ďalej si myslím, že bude záujem, aby jednotlivé národné štáty mohli mať dosah na prostriedky, ktoré budú uvoľňované tak, aby riešili napríklad otázky /problémy/ zamestnanosti v danej konkrétnej krajine, kde táto nezamestnanosť vzniká. Je tu teda škála problémov, ktoré sa zároveň ešte budú spájať s tým, aby nedochádzalo k nadmerným deficitom, ktoré sú viazané nielen na EÚ, ale aj na konkrétne národné štáty.
…takže v tomto „stretávaní názorov“ možno vidieť hlavnú doménu EP, čím vzniká veľmi významný signál pre Európsku radu a Európsku komisiu, ako ďalej pokračovať…
– Samozrejme, veď rozhodnutie EP bude určitým limitom aj z hľadiska objemu prostriedkov, ale aj z hľadiska ich použitia – je to podobné ako v národných štátoch, kde parlamenty dávajú významný politický signál. Dodám, že ak časť týchto zdrojov bude viazaná na rozpočet EÚ, tak dokonca Európsky parlament bude spolurozhodovať o prostriedkoch, ktoré budú uvoľňované v rámci európskeho balíka.
Slovensko je relatívne stále ešte „nová“ krajina na pôde EÚ i Európskeho parlamentu, Slovensko tu zastupuje 14 europoslancov, ktorí pôsobia v rámci 785-členného „mega“- parlamentu.
Ako tu vnímajú vašu prácu?
– Ja si myslím, že by sme sa mali pozrieť na celkové vnímanie nových členských krajín : podľa môjho názoru sme ukázali, že odborne máme čo povedať o celej škále problematiky EÚ, že sme priniesli mnohé /a nové/ pohľady, povedzme na otázky agrárnych trhov, myslím si, že prinášame moderné pohľady na riešenie fundamentálnych problémov EÚ. Relevantné je aj umiestnenie slovenských europoslancov v kľúčových výboroch – veď sme traja v rozpočtovom výbore, dvaja v ekonomickom výbore, dvaja v zahraničnom výbore, traja v regionálnom výbore. Toto všetko ukazuje, že v EP máme silnú mieru akceptácie.
Často diskutovanou – nazvime to internou témou – je prepojenie slovenských europoslancov na domáce, vnútroštátne inštitúcie – ministerstvá, komory, profesijné združenia. Kde vidíte východisko zlepšenia, zefektívnenia týchto väzieb?
– Je to dlhodobejšia záležitosť, sme tu prvé volebné obdobie a vlastne za pochodu hľadáme /i ja osobne/ tie „nitky“ dôležitých kontaktov. Základy sú položené, ale najmä ak hovoríme o neformálnych zoskupeniach, ako ste už spomínali profesijné združenia, záujmové zoskupenia práve tam vidím značný priestor. Chcem tiež pripomenúť, že je aj na slovenských inštitúciách, aby si uvedomili, že europoslancov majú…
Veľmi často sa hovorí o kríze finančnej a následne hospodárskej, no určite nemožno opomenúť ani ďalšie potencionálne rizikové oblasti – najmä agrosektor a energetiku…
– Treba povedať, že finančná kríza nadobudla veľmi veľké rozmery a stále nevidieť jej koniec – z hypotekárnej krízy sa prenáša do krízy kreditných kariet, finančná kríza začína presakovať do hospodárskej krízy, ale akosi sa zabúda, že tu je jedna obrovská výzva, ktorou je energetika. Do tejto oblasti by bolo, či presnejšie bude nevyhnutné investovať do roku 2030 zhruba 2 bilióny dolárov. V dôsledku úverovej krízy je však táto investícia ohrozená, čo už o desať rokov môže vyvolať nedostatok energií. Odborníci už na to začínajú poukazovať a vlády sveta na to musia myslieť. Nemožno totiž uprednostňovať záchranu odvetví s krátkodobou spotrebou, ale skôr myslieť na tie „zadné dvierka“…Podobný charakter má agrosektor, kde nielen na Slovensku, ale globálne sa akcelerujú sťažnosti poľnohospodárov, že sa nevedia dostať k úverom a nevedia prefinancovať budúcu úrodu, čo môže vyvolať paniku pri istom období neúrody, čo by bola podstatne horšia situácia než akákoľvek iná kríza. Preto si myslím, že vlády by nemali zabudnúť aj na tzv. zelené úvery a vôbec na pomoc agrosektoru, ktorá by sa mala stať logickou prioritou.
Ak hovoríme o zlepšení komunikácie europoslancov s inštitúciami a záujmovými skupinami na Slovensku nemožno obísť fakt, že vlastne sa urobil veľmi dôležitý signálny krok – na pôde europarlamentu ste prijali zástupcov Slovenskej asociácie podnikových finančníkov…
– Áno, aj ja si veľmi cením toto stretnutie, pre mňa osobne bol dialóg so SAF v každom prípade prínosný a motivujúci. Takéto kontakty sú v mnohom založené na osobnej báze a je určite dobré, ak profesijné združenia vyvíjajú aktivity tak, aby mohli veci, ktoré sa ich týkajú, priamo v Bruseli cez slovenských europoslancov ovplyvniť. Mám na mysli tvorbu smerníc, relevantných rozhodnutí v čase, keď vznikajú. Tento čas by sme nemali premeškať. Aj ministerstvá majú mnohé kontakty so záujmovými skupinami a bolo by určite efektívne, aby aj oni motivovali záujmové skupiny na väčšiu angažovanosť smerom k našim europoslancom. Chápem, že to nie je jednoduché tieto rozličné problematiky pretransformovať priamo k europoslancom, čo ale vôbec neznamená, že práve záujmové, či profesijné skupiny a združenia by nemali v tomto smere vyvíjať markantnejšie aktivity. Je to tvrdá realita a myslím si, že ak tento krok dokázala urobiť SAF, môžu v tomto smere postupovať aj ďalšie subjekty. Je to skrátka nevyhnutnosť…
Jozef Knížat, Brusel – Bratislava, december 2008
0,003
0,090
