ČLÁNOK




Pravidlá proti firemným škandálom
31. Marec 2003

Už viac ako dvanást mesiacov sa debata o správe a riadení podnikov – Corporate Governance – sústreduje na USA, co však neznamená, že sa Európa tomuto problému a jeho prícinám vyhýba. Tvrdenia, že problémy spolocností Enron, WorldCom a Tyco by sa v Európe nemohli objavit, sú mylné. Odborníci priznávajú, že škandály by sa mohli vyskytnút dokonca aj vo Velkej Británii, hoci princípy správy a riadenia podnikov v tejto krajine sa pokladajú za jedny z najlepších na svete.

Klúcová otázka je, ako možno úroven zlepšit bez potlácania slobodného rozhodovania podnikov. Nie všetky súcasné hospodárske problémy možno vysvetlit stratou dôvery investorov spôsobenej škandálmi niekolkých, hoci vysoko postavených šéfov amerických obchodných spolocností.

Americké iniciatívy

Americkou odpovedou je požiadavka, aby výkonní riaditelia a financní riaditelia boli zodpovední za rocné vyúctovanie; že vyšetruje úlohu audítorov a zaviedla Sarbanesov a Oxleyho zákon, ktorý aj americkí komentátori pokladajú za velmi prísny. Tieto opatrenia môžu vyzerat prehnané. Nedávne nariadenia Americkej komisie pre cenné papiere a burzu (US Securities and Exchange Commission – US SEC), ktoré odrážajú komentáre a lobovanie širokého spektra podnikatelov a profesionálov, podstatne prispeli k zníženiu obáv.

Podla všeobecnej mienky by v Európe zavedenie represívnej legislatívy v tejto oblasti mohlo vedeniu spolocností prekážat pri prijímaní rozhodnutí, ktoré sú podstatné pre dlhodobú ziskovost a hospodársky rast. Európsky prístup k problémom, ktoré sa dostali do popredia vdaka americkým škandálom v obchodných spolocnostiach, nepoukazujú na neodôvodnené sebauspokojenie, ale skôr na obavy, ci budú prijaté opatrenia primerané a dlhodobo udržatelné na financnom trhu, ktorý sa má v blízkej budúcnosti skladat z 25 krajín.

Európske spolocnosti registrované v USA sa musia jednoznacne rozhodnút, ci z amerického trhu odídu, alebo splnia nové požiadavky ako nevyhnutné náklady na získanie kapitálu na najlikvidnejšom kapitálovom trhu. Hoci sa spociatku zdalo, že niektoré velké, všeobecne známe spolocnosti z amerických kapitálových trhov odídu, nálady sa za posledné mesiace zmenili, co možno pokladat za zaujímavé poucenie pre tých predstavitelov Európy, ktorí majú byt iniciatívni v správe a riadení podnikov.

Európska komisia vždy zastávala názor, že na európskej úrovni je správa a riadenie podnikov záležitostou vlád jednotlivých štátov na princípe podriadenosti (subsidiarity). Akcný program financných služieb (Financial Services Action Plan), úlohou ktorého je do roku 2005 vytvorit jednotný financný trh v rámci Európskej únie, vytýcil ako jedinú iniciatívu v tomto sektore štúdiu o pocte a charaktere kódexov správy a riadenia podnikov a noriem v rámci EÚ.

Štúdia zistila, že existuje vyše 40 kódexov (viaceré krajiny, ako napríklad Velká Británia, má viac kódexov, pretože normy boli revidované a vylepšené, aby tak odzrkadlili rôzne záujmy), ale konštatovala, že tento fakt podnikaniu neprekáža.

V dôsledku zvýšených obáv na jesen 2001 rozšírila Európska komisia mandát Skupiny právnych expertov spolocností na vysokej úrovni (The Group of High Level Company Law Experts) tak, aby obsiahol úvahy o správe a riadení podnikov, a koncom jesene minulého roku táto skupina predložila svoju správu. Správa sa sústreduje na vnútorné prvky správy a riadenia podnikov v rámci EÚ, kedže existujú súbežné iniciatívy, ktoré tvoria cast Akcného plánu financných služieb. Hoci správa priamo neodporúcala smernicu EÚ, podciarkla pomocnú úlohu EÚ pri koordinácii noriem správy a riadenia podnikov a hlavne ich monitorovanie a presadzovanie v praxi.

Podla základného odporúcania má každá krajina stanovit jeden kódex správy a riadenia podnikov (ak ich existuje viac) ako svoj hlavný kódex, ktorým sa musia riadit všetky registrované spolocnosti. Ich výrocné správy a vyúctovania musia obsahovat “jasnú, výkladovú správu”, ktorá bude zahrnat normy správy a riadenia podnikov a praktiky, ktoré používajú. Uplatnuje sa tým prístup tzv. “splnenia a vysvetlenia”, ktorý figuruje v princípoch OECD a mnohých národných kódexoch vrátane Slovenska.

Hlavnou výhodou tohto prístupu je, že dáva podnikom cas postupne zlepšit svoje normy správy a riadenia a priznáva, že to, co môže byt vhodné pre jeden podnik, nemusí vyhovovat inému. Zodpovednost za túto správu má niest celá rada, pricom je dôležité, aby si clenovia dozornej rady uvedomovali svoju osobnú zodpovednost.

Informácie v sieti

Správa podciarkuje výhody používania webových stránok spolocností na komunikovanie s akcionármi a potenciálnymi investormi, na zabezpecenie priehladnosti a sprístupnenia informácií a predkladá viacero odporúcaní, ako to dosiahnut. Zdôraznila nutnost, aby registrované spolocnosti poskytli akcionárom informácie o tom, ako sa kladú otázky, predkladajú návrhy a aké práva majú akcionári na odpovede, a tiež odporucila, aby tieto body tvorili súcast povinnej rocnej správy o dodržiavaní noriem.

Kým kritickú otázku zahranicného hlasovania rieši iná iniciatíva, správa odporúca, aby všetky registrované spolocnosti umožnili akcionárom hlasovat in absentia elektronicky, ako aj hlasovacími lístkami.

Správa zdôraznuje dôležitost úlohy clenov správnych rád a odporúca, aby clenské štáty preskúmali príslušné sankcie za klamné informácie, a zároven dáva Európskej komisii za úlohu posúdit, ci by celoeurópska diskvalifikácia clenov správnych rád bola primeraná sankcia za klamné financné a nefinancné vyhlásenia a zneužitie úradnej moci. Tie štáty, ktoré uplatnujú klauzulu o diskvalifikácii, ju vo všeobecnosti pokladajú za užitocnú a jej rozšírenie na celú EÚ by nielen posilnilo jej úcinnost, ale umocnilo by aj ochranu akcionárov.

Správa sa tiež sústreduje na úlohu nezávislých clenov správnych rád a navrhuje, aby Európska komisia vydala “odporúcanie”, aby väcšinu komisií správnych rád (audit, menovanie a odmenovanie) tvorili nezávislí clenovia správnych rád. Diskusia o tom, co predstavuje nezávislost, trvá už mnoho rokov a správa vhodne definuje, aké vztahy by diskvalifikovali clenov správnych rád zo statusu nezávislosti. V krátkosti ide o tieto prípady:

* ludia, ktorí sú, alebo boli pocas piatich predchádzajúcich rokov v spolocnosti zamestnaní;

* ludia, ktorí od spolocnosti alebo jej výkonného manažmentu dostávajú akékolvek honoráre za konzultacné, poradenské alebo iné služby;

* ludia, ktorí dostávajú odmenu od spolocnosti, ktorá závisí od výsledkov spolocnosti, ci už vo forme opcií alebo prémií atd.;

* ludia, ktorí vo svojej funkcii nevýkonného alebo dozorného clena rady monitorujú výkonného pracovníka, ktorý je nevýkonným alebo dozorným clenom rady spolocnosti, v ktorej sú oni výkonnými clenmi rady, alebo sú clenmi v iných príbuzných radách;

* ludia, ktorí pracujú ako kontrolní akcionári, konajú samostatne, alebo v spolupráci s inými, alebo ich predstavitelia (s testom 30 percentnej kontroly).

Európska komisia musí tiež vysvetlit, co znamenajú termíny “spriaznené strany” a “rodinné zväzky”, a preto by nadchádzajúce odporúcanie malo odzrkadlovat spolocný prístup celej EÚ k spornej otázke nezávislosti. Podla dalšieho klúcového odporúcania by mali výrocné správy stanovit, ktorí clenovia rady sú pokladaní za nezávislých a preco, a tak zvýšit priehladnost procesu a umožnit menšinovým akcionárom identifikovat tých clenov rady, ktorí by mohli najlepšie predstavovat ich záujmy.

Dalšie kroky

Správa je síce vynikajúcim programom na zdokonalenie praktík v správe a riadení podnikov v Európe, otázkou však zostáva, aký bude další krok. Európska komisia v súcasnosti pripravuje hlásenie, ktoré má byt uverejnené koncom marca. Potom pripraví akcný plán, ktorý sa má objavit zaciatkom leta.

Tieto dokumenty by mali stanovit postoj komisie k uskutocneniu správy skupiny. Je však pravdepodobné, že clenské štáty so správou súhlasia, a teraz je potrebné nacrtnút navrhnuté “odporúcania”. V tejto súvislosti možno ocakávat, že problémy budú analyzované v detailoch a dôležité rokovania sa budú pravdepodobne týkat toho, aká úroven detailov je potrebná. Európska komisia sa môže priklonit bud k hrubému rámcovému prístupu, alebo, podobne ako v prípade nezávislosti audítorov, poskytnút detailné odporúcania, pricom treba ocakávat, že jednotlivé clenské štáty budú podporovat odlišné prístupy.

Posledným významným krokom bolo uverejnenie Higgsovho prehladu (The Higgs Review) vo Velkej Británii, ktorý venuje hlavnú pozornost úlohe nevýkonného riaditela/clena rady. Kým Británia je iba jedným z clenských štátov EÚ, uplatnuje normy riadenia a správy podnikov na takej vysokej úrovni, že ich celý svet pokladá za jedny z najlepších. Samozrejme, záleží jej na tom, aby sa táto vysoká úroven zachovala, a to hlavne u tých domácich i zahranicných spolocností, ktoré sú kótované v Londýne.

Napriek pociatocnej reakcii Európy a podnikatel-ských kruhov na Sarbanesov a Oxeleyho zákon, bol ním stanovený trend na dosiahnutie vyššej úrovne riadenia a správy podnikov. Možno ocakávat, že Británia prijme normy, ktoré v praxi nebudú o nic nižšie a ktoré prispejú k tomu, aby sa stali “najlepšou európskou praxou” a aby ovplyvnovali vývoj v EÚ.

Higgsov prehlad skúma úlohu nezávislého clena rady v podniku s dôrazom na jeho zvýšenú úlohu monitorovania, a to hlavne s ohladom na riziká a uplatnovanie dobrých praktík riadenia a správy podnikov. Prehlad predkladá odporúcania, ktoré budú pravdepodobne prijaté, a ich cielom má byt zvýšenie poctu nezávislých clenov rady a zabezpecenie primeraného stupna nezávislosti od manažmentu podniku.

Sporným odporúcaním je, aby predseda nemal túto funkciu v tých podnikoch, v ktorých predtým zastával funkciu hlavného výkonného alebo generálneho riaditela.

Ako na Slovensku?

Slovensko má kódex riadenia a správy podnikov založený na princípoch OECD, ktoré boli rozvinuté pocas sérií zasadaní za okrúhlym stolom a v pracovných skupinách pod vedením Úradu pre financný trh, Burzy cenných papierov v Bratislave a rôznych asociácií. Ich prípravu tiež podporili Britsko-slovenský akcný plán (British Slovak Action Plan), DFID a Ineko.

Kódex je založený na princípe “splnenia a vysvetlenia” a poskytuje podnikom cas na zlepšenie svojich praktík. Kódex ako formálny súbor smerníc pre komisie rady, ako aj vyhlásenie o splnení požiadaviek sú k dispozícii na webovej stránke Bratislavskej burzy a na webových stránkach iných spolocností. Podla príkladu podobných opatrení prijatých inými európskymi burzami, aj Bratislavská burza tohto roku upravila pravidlá kótovania, podla ktorých kótované podniky musia uplatnovat kódex, cím podporí najlepšie európske normy na svojich trhoch.

Kým sa však podniky venovali rozvoju kódexu, jeho zavedenie do praxe je mimoriadne dôležité, aby sa Slovensko vyhlo škandálom, ktoré by znížili dôveru investorov. Enron bol zdanlivo podnik so správnymi normami riadenia a správy podniku, ale jeho praktiky ani zdaleka nedosahovali požadované normy, co zaprícinilo jeho krach a vyvolalo súdne spory, ktoré budú najbližšie desatrocie zamestnávat clenov jeho rady a vyššie postavených manažérov.

Je preto nevyhnutné, aby slovenské podniky, cle-novia rád a manažmentu pochopili, že zdokonalenie praktík riadenia a správy podnikov je nevyhnutnou crtou jednotného financného trhu a aby okamžite prijali opatrenia s cielom zmenit kultúru podnikov. Riadenie a správa podnikov si vyžaduje nielen dodržiavanie ducha litery zákonov, pravidiel a kódexu.

Autorka pracuje v právnickej firme Milford International Associates Limited v Londýne a spolupracovala pri tvorbe slovenského kódexu.

KURZY

22. 2. 2018

USD 1,228 0,004
CZK 25,316 0,045
GBP 0,883 0,001
HUF 312,690 0,540
CAD 1,559 0,001

SPOLUPRÁCA