ČLÁNOK




” Na dobrú analýzu nestačí príručka “”mladých svišťov”"
24. Január 2001

Akciové trhy sa neustále menia, pričom niektoré faktory, názory a premenné pôsobia na interpretáciu fungovania dlho a majú svoje postavenie dodnes. Možno sú vývojom do určitej miery poznačené, v rámci analyzovania trhov majú svoje stále miesto. Niektoré si užijú pocitu dôležitosti len chvílu a vzápätí upadnú do zabudnutia, lebo mali význam iba v určitom čase, vzhľadom na špecifické fungovanie trhu v tom období. O niektorých momentálne ešte ani nevieme, len máme určitý pocit potreby, ktorý nás ženie za ich spoznaním, aby sme ich následne po spoznaní zaradili do prvej, alebo druhej skupiny.

V tomto článku ide o vystihnutie trendov analýz, ktoré sú práve teraz aktuálne. Čas ukáže či prežujúa zaradia sa do prvej alebo druhej skupiny.

V každom prípade za dobrý know-how sa musí platiť a inak to nie je ani na internete. Nachádzajú sa tu však určité výnimky. Niektoré v podobe nekomerčných stránok rôznych investičných klubov, alebo jednotlivých užívateľov, ktoré vo väčšine neponúkajú veľa kvalitných vecí. Ale taktiež aj rôzne nové stránky, ktoré sa chcú dostať do povedomia a preto v prvých mesiacoch svojho fungovania poskytujú prístup užívateľom zadarmo, čo je vo väčšine dobrou príležitosťou.

Vplyv vývojových vĺn peňažného manažmentu na akciové trhy

Ešte predtým ako uvediem tieto nové trendy, chcel by som priblížiť fungovanie amerického akciového trhu z pohľadu analytikov, či už profesionálov, alebo obyčajných ľudí používajúcich internet ako zdroj údajov, prípadne miesta použitia týchto údajov. Na to aby som čitateľa uviedol do súčastnosti a aby lepšie pochopil trendy v tomto časovom období myslím si, že bude potrebné aspoň v skratke opísať ako sa tento trh z tohto pohľadu vyvíjal.

Vývojom fungovania akciových trhov sa zaoberalo už veľa autorov a taktiež si myslím , že každý účastník tohto trhu má z danej oblasti určité poznatky. Vo väčšine sa však jedná o učebnicové poznatky, ktoré nám hovoria čiste o faktoch a neposkytujú nám ideje tejto genézy. Práve preto som si vybral teóriu pána … o troch vývojových vlnách peňažného manažmentu, z ktorej som vychádzal a ktorej čiastočnou zmenou som získal teóriu uvádzajúcu čitateľa do mojej práce.

Akciové trhy boli doposiaľ ovplyvnené troma vývojovými vlnami. Každá z nich sa končí určitou potrebou a tá po nej nasledujúca uspokojuje túto potrebu. Následné uspokojovanie však so sebou prináša ďalšiu potrebu. Jednoducho sa dá povedať, že sú to určité vývojové vlny, ktoré majú obrovský vplyv na finančný sektor celkovo, posúvajú nás o kus ďalej a dá sa povedať, že bližšie smerom k dokonalosti. Týmto posúvaním nám však ukazujú nové obzory a tú našu požadovanú dokonalosť dávajú do úplne novej dimenzie.

Ako som už písal, každá z vĺn má dôvod svojho vzniku. Čo ale stojí na začiatko našej úplne prvej vlny? Je to určite potreba akciového kapitálu ako takého a následná potreba obchodovania s akciovým kapitálom. Nechcem tu písať dlhé fakty o vzniku akciových trhov, väčšine odborníkov na danú oblasť sú aj tak známe a myslím, že pre použitie v tejto práci postačí pár základných údajov.

Potreba vzniku akciového kapitálu vyvstala hlavne pri objavovaní a následnej kolonizácii vzdialenejších území a neskôr v období strojovej veľkovýroby a budovania infraštruktúry ekonomík. Akciový kapitál bol potrebný hlavne pre vyššiu kapitálovú náročnosť a taktiež kvôli rozloženiu rizika medzi viacerých vlastníkov. S potrebou obchodovať s týmito cennými papiermi nám vznikajú trhy s burzami (prvé Amsterdam a Londýn)ako organizátormi trhov a taktiež OTC trhy.

Z pohľadu tejto práce ja ale dôležité, že na základe čoho sa na týchto burzách obchodovalo. Toto obdobie je charakteristické slabou legislatívou na trhoch, neexistenciou štandardných účtovacích metód a taktiež nebola vyžadovaná informačná povinnosť. Situáciu si vie predstaviť každý sám, nikto nemohol trh dôveryhodne analyzovať, lebo neboli potrebné informácie a preto je jasné, že trh začali ovládať ľudia, ktorí používali nepresné, zveličené a často krát klamlivé údaje, jednoducho kto vedel lepšie presviedčať viac zarobil.

Takéto fungovanie trhov spojené s davovov psychózou, ktorá vtedy bola dosť častým javom, viedlo k mnohým bublinám napr.tulipánová bublina 1634-1637, tichomorská bublina spojená so spoločnosťou South sea company 1720, krach na NYSE 1929.

Po krachu na NYSE musel do hry vstúpiť kongres USA, ktorý odsúhlasením série zákonov začinajúc v roku 1933 vlastne vytvoril prvú vlnu ktorá následne ovplyvnila celý finančný systém americký akciový trh nevinímajúc. Bola to vlastne vlna odhalenia, ktorá so sebou prinášala:

Securities Act of 1933 – tento zákon mal prinášať so sebou zverejňovanie pravdy v cenných papieroch, investorom mali byť poskytnuté materiály s finančnými a inými informáciami ohľadne verejne obchodovateľných cenných papierov a malo sa zabraňovať zavádzaniu, podvodom a podobným praktikám pri predaji CP.

Securities Exchange Act of 1934 – mali sa bližšie odhalovať CP kótované a uvedené na burze a OTC trhoch. Týmto zákonom bola taktiež vytvorená Securities and Exchange Commision, ktorá je dôležitým článkom regulačnej pyramídy dodnes.

Investment Company Act 1940 – tento zákon vyžadoval všetky spoločnosti podieľajúce sa na obchodovaní a investovaní do CP a z pohľadu regulačnej pyramídy boli tieto spoločnosti umiestnené na samý spodok tejto pyramídy a teda podliahajú regulácií SEC.

Investment Advisers Act 1940 – tento zákon vyžaduje s určitými výnimkami, aby sa osoby a spoločnosti, ktorých obchodnou činnosťou je poradenstvo v oblasti rôznych transakcií s CP, aby sa zaregistrovali u SEC a prispôsobili svoje aktivity štandardom určeným na ochranu záujmov investorov

Je samozrejmé, že zavedením týchto zákonov sa finančný trh posunul do novej roviny. Okrem toho, že vzniklo obrovské množstvo nových miest v radoch účtovníkov, právnikov, štátnych úradníkov a papierový priemysel mal pred sebou obrovský potenciál rastu nás bude zaujímať predovšetkým vplyv na akciový trh. Spoločnosti s verejne obchodovateľnými akciami si museli plniť svoju informačnú povinnosť voči SEC čo je z pohľadu investorskej verejnosti zaručene pozitívny faktor, problém však vyvstával so spracovávaním týchto informácií.

Keď sa informácie dostávali na verejnosť boli už staré a často zahrnuté v cenách. To dalo živnú pôdu na vznik teórie efektívnych trhov, ktorá hovorí, že všetky známe informácie sú zahrnuté v cene a teda investovanie posúva do roviny nalepenia kurzového lístka na terč a hádzania šípok doňho v podobe určovania cieľových emisií. Táto prvá vlna sa končí potrebou, potrebou technického zastrešenia premeny informácií a ich následného šírenia, čo nás privádza k druhej vlne.

Druhá vlna bola v znamení komunikácie pod čím treba chápať rozvoj a zapojenie počítačov a telekomunikácií na finančné trhy. Táto vlna uspokojuje potrebu ktorá vznikla z potrebných legislatívnych opatrení prvej vlny a síce potrebu doručiť presné informácie o spoločnostiach investorom včas. Nové technológie na premenu a prenos informácií okolo sveta rýchlosťou svetla ovplyvnili naše súčasné trhy v obrovskej miere, ktorú myslím, že netreba opisovať.

Spoločnosti typu Reuters, Dow Jones, Bloomberg atď. doslova zalievajú svojich klientov z rádov maklérov, obchodníkov a manažérov aktuálnymi cenami, najnovšími informáciami a dôležitými priamymi prenosmi každého typu. Poprípade nemusíte mať zmluvu s vyššie uvedenými firmami stačí vám prísup na internet, telefón, alebo aj obyčajný televízor a či už za určité nižšie platby, alebo zadarmo sa viete dostať k niekoľkonásobne viac informáciám ako ste vôbec schopný použiť. A v tom spočíva následná potreba, ktorá vyúsťuje z druhej komunikačnej vlny a síce problém s využitím týchto dát. Svedčí o tom aj fakt, že investičné spoločnosti a banky zamestnávajú stále viac a viac analytikov aby túto záplavu dát zvládali.

Osobne som sa zameral na možnosti súkromného investora využívajúceho internet ako zdroj dát pre rozhodovanie sa o investovaní na americkom akciovom trhu. Najprv som sa snažil zmapovať trh hlavných renomovaných stránok na internete a chcel som ich následne nejako oceniť prípadne vyčleniť tie kvalitnejšie a použitelnejšie. Neskôr sa však ukázalo , že je to zbytočné pretože všetky renomovanejšie stránky sa snažia približovať určitému spoločnému trendu. Myslím si, že sa nedá hovoriť o nejakých stupniciach kvality, čo sa týka týchto stránok, pretože všetky poskytujú užívateľom skoro tie isté aplikácie.

Dôležitú úlohu tu určite zohráva aj fakt, že firmy prevádzkujúce tieto stránky sú z jedného z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví s veľkou konkurenciou a preto aj nejaká prípadná úspešná odlišnosť jednej zo stránok by bola vo veľmi krátkom čase napodobená konkurenciou. Jedinou väčšou odlišnosťou môžu byť články a analýzy, kde môžu mať provideri najatých vlastných analytikov, alebo jednotlivé články a analýzy jednoducho kupovať. Osobne si myslím, že hlavnou stratégiou providerov týchto stránok sú stáli zákazníci, pretože ako zákazník surfujete po rôznych stránkach len dovtedy, kým si nenájdete jednu, dve stránky, ktoré vám vyhovujú a potom si vystačíte iba s nimi.

Ako bude asi vyzerať tretia vlna? Prvá vlna nám priniesla odhalenie finančných trhov v podobe potrebnej legislatívy, druhá vlna nám nesmierne zlepšila komunikáciu a technicky zastrešila presun informácií včas, ale momentálne je na trhoch potreba, potreba naučiť sa pracovať s týmito informáciami.

Prvým využitím informácií na dosiahnutie zisku sa podľa mňa datuje vznik prvého obchodovania (v pravom slova zmysle), čo určite nemám na mysli. Následným zapojením vedy do obchodovania nám veda ako zvykne preskúma danú oblasť do najmenších detailov, snaží sa danú oblasť úplne rozkúskovať a čiastkovo analyzovať. Inak tomu nebolo ani v prípade obchodovania s cennými papiermi v našom prípade s akciami. V súčastnosti máme štyri prúdy analýz akciových trhov na základe ktorých investori realizujú svoje rozhodnutia. Tieto jednotlivé prúdy sa však snažia skúmať trh dopodrobna zo svojho pohľadu a i keď sa ich teória v niečom málo prekrývajú, navzájom zo sebou nesúhlasia a snažia sa obhajovať svoje postavenie.

Už veľa krát som sa však stretol s názorom, ktorý je predstieraný začiatočníkom v oblasti analyzovania akciových trhov a síce, že každý dobrý analytik by sa mal vyznať vo viacerých analytických prúdoch. A v tomto prípade sa ustupuje od čiastkového podrobného skúmania a vraciame sa naspäť ku komplexnejšiemu skúmaniu o čom podľa mňa bude tretia vlna peňažného manažmentu.

Vybral som si tri novinky v oblasti analýz a rozhodovania na americkom akciovom trhu, ktoré sú navzájom úplne odlišné, ale z pohľadu peňažného manažmentu nás podľa mňa posúvajú o krok ďalej a to aj hlavne z toho dôvodu, že nám poskytujú komplexnejší pohľad na vec z iným pre každú z nich typickým štýlom.

Vizualizácia trhu (Map of the marketwww.smartmoney.com)

Vizualizácia trhu ponúka doslovný komplexný pohľad na trh. V podstate sa jedná o pohľad na určitú plochu, ktorá je rozdelená na jednotlivé sektory a tie ďalej na jednotlivé spoločnosti, pričom veľkosť jednotlivých častí je určená na základe trhovej kapitalizácie k určitému dátumu. Dôležitú úlohu zohráva farba, ktorou je vyjadrená zmena trhovej ceny. Pre lepšie pochopenie fungovania a významu tejto vizualizácie trhu by som ho prirovnal k trhovému indexu.

Prvé indexy vôbec boli Dow-Jones-Industrial-Average a Dow-Jones-Railway-Average, na ktorých zostrojení sa podieľal známy Charles H. Dow, ktorý je považovaný aj za zakladateľa trhovej analýzy. Ich podstatou nieje nič iné ako jedným číslom vyjadriť fungovanie celého trhu. Indexy sa zostavujú na základe vzorky trhu, ktorá predstavuje určitý počet emisií trhu u ktorých sa prihliada hlavne na trhovú kapitalizáciu a likviditu (indexy sa nesnažia pomocou diverzifikácie popísať celý trh, iby jeho aktívnu časť) daných emisií. Dôležitým faktorom je váha indexu teda trhová kapitalizácia vzorky, ktorá by mala byť väčšia ako určitá hodnota (napr. dve tretiny celého trhu). Promptná hodnota indexu sa neskôr kótuje.

Pre nás je ale zaujímavé, že vývoj takéhoto dobre zostaveného indexu nás dosť presne informuje o dianí na trhu z ktorého je index zostavený. Zmeny ceny jednotlivých emisií sa na základe svojich váh na indexe prejavia v jeho zmene. Indexy sú dnes veľmi populárne a okrem trhových indexov sú zostrojované aj indexy pre sektory, odvetvia a iné. Je nesporné, že indexy od ich vzniku sú jedným so základných indikátorov trhu, nehovoriac o ich využití v technických analýzach. (www.dowtheory.com )-stránka venovaná aplikáciám dowových teórií na súčasné trhy)

Ale čo nám index neposkytne? Jednoducho z neho vyčítame vývoj trhu, odvetvia, pre čo bol vytvorený, ale tento vývoj nám nepovie nič o jednotlivých emisiách zvlášť. Trhová vyzualizácia nám ponúka o niečo viac ako index. Umožňuje nám na jednom mieste vidieť kľudne aj celý trh a vďaka farebnému zvýraznenie zmeny trhových cien a približnom zachovaní trhových kapitalizácií si hlavný trend trhu aj tak všimneme a popritom sa môžeme zamerať napr. aj na odhalovanie emisií, ktoré nejdú s trendom tzv. silných emisií.

To isté v podstate docielime aj čítaním burzovej prílohy, ale po vyskúšaní aplikácie Map of the market na stránke www.smartmoney.com zistíte, že je v tom veľký rozdiel. Čo je ešte zaujímavejšie, plocha je rozdelená na jednotlivé sektory s približne rovnakou koreláciou výnosov, ktoré sú ďalej rozdelené na jednotlivé emisie, ktoré sú rozložené podľa odvetví čo keď sa zráta dohromady znamená, že na ploche sú veľmi často farebne posplývané jednotlivé plochy, čo ešte viac túto plochu sprehľadňuje.

Pri ovládaní sa môžeme pohybovať priestorovo dnu do trhu k jednotlivým odvetviam a emisiám čo je však ale aj potrebné, pretože niektoré trhovo malé emisie sú vidno až pri pohľade iba na napr. odvetvie. Treba ešte spomenúť, že v smartmoney sú do tejto vyzualizovanej časti sú zapojené kvalitné aplikácie.

Myslím, že o používaní tejto vizualizácie trhu by sa dalo napísať ešte veľa, ale taktiež si myslím, že ju netreba brať iba ako nejakú hračku prípadne dobrý nápad na lepšiu orientáciu sa v informáciách. Jej momentálne využívanie je myslím si naozaj iba na vyššie uvedených úrovniach, ale to boli indexy pána Dowa pri ich skonštruovaní asi tiež. Keď sa dá predpokladať budúci vývoj na základe grafu, ktorý je bodovo iba prienikom dvoch veličín, prečo by sa nemal dať na základe plochy s určitým rozdelením a farebnosťou na základe v podstate tých istých veličín. Je tu istá problematickosť hlavne v zobrazení minulého vývoja, ale na druhej strane v prospech trhovej vyzualizácie hovorí fakt, že to nieje nič iné iba grafické zobrazenie trhu, ktoré si pri dobrej (veľmi dobrej) predstavivosti môžete sami predstaviť, ktoré ponúka pohľad aj dovnútra a môže sledovať jednotlivé časti trhu navzájom.

Na trhu existujú určité previazanosti napr. korelácia výnosov a trhová vizualizácia podľa mňa umožňuje si ich lepšie uvedomiť a skúmať a možno aj objavovať iné. V prospech budúceho vývoje tejto trhovej vizualizácie hovorí aj jej najväčší nedostatok a síce, že je trhová plocha je upravená do obdĺžnika tak isto ako aj jednotlivé sektory, kde sa musia jednotlivé emisie zmestiť a to na základe ich veľkosti určovanej ich trhovou kapitalizáciou, ktorá sa mení so zmenou ceny. A aby jednoducho plocha ostala prehľadná musia ju tvorcovia rozdeliť iba približne na základe trhovej kapitalizácie a meniť sa na základe zmien cien v čase sa v podstate nemôže, lebo by sa v čase menila aj plocha a už by nezotrvávala v prehľadných tvaroch a taktiež by sa od seba mohli vzďalovať emisie s pozitívne korelovanými výnosmi.

Jednoducho plocha sa k určitému dátumu mení veľmi obtiažne a preto sa v podstate často nemení, čoho výsledkom sú emisie, ktoré majú na ploche rovnakú veľkosť, ale v skutočnosti sú ich trhové kapitalizácie značne odlišné, čo znižuje vypovedaciu schopnosť plochy. Riešenie sa bude určite hladať v trojrozmernom zobrazení trhu o čom svedčí aj zatiaľ nie veľmi vydarený pokus smartmoney, ktorého demo si môžete pozrieť na stránke. Vzniká tu priestor, v ktorom by sa mohlo pokúsiť zobraziť trh ako teleso, ktoré bude reagovať na zmeny na trhoch zmenov svojho tvaru, prípadne môže byť obalené podobnou vyššie uvedenou plochou a bude meniť iba jednotlivé časti svojho povrchu a pri raste trhu bude rásť a pri poklese sa bude zmenšovať, možno sa začne využívať virtuálna realita ako najlepší nástroj na sledovanie trhu.

Myslím si, že vizualizácia trhu je iba v začiatkoch a snaží sa vyriešiť problém so samotným zobrazením trhu pomocou dvoch veličín a taktiež problém so zobrazením minulého vývoja, ale som si istý, že pokiaľ sa jej to podarí nezostane iba pri tom, ale bude sa pokračovať s jej rozvojom a bude slúžiť ako jedena zo základných pomôcok pri analýzach trhov. Na jednej strane sa vyššie uvedené teórie mohli zdať ako vytrhnuté z nejakej sci-fi poviedky, ale na druhej strane začíname žiť v 21.storočí a tretia vlna peňažného manažmentu sa môže niesť v podobných znameniach.

Pohľad na súčasné trhy a “úlohu” analytikov v nich

Investori sú doslova zaplavovaní informáciami. Problémy s ich zvládnutím nemajú iba súkromný investori, ale aj ale aj profesionáli. Svedčí o tom aj neustále rastúci počet analytikov pracujúcich pre investičné spoločnosti, banky atď. V súčasnosti sú informačné toky take veľké a rýchle, že profesionální fundamentálni analytici zameraní na spoločnosti sa snažia špecializovať iba na minimum odvetví prípadne iba na pár spoločností. Investičné spoločnosti sa snažia zo svojich zamestnancov vytvárať týmy na základe ich špecializácií a silných stránok a týmto tímom zverujú jednotlivé fondy operujúce v daných odvetviach, prípadne sektore. Je jasné, že investičné spoločnosti nemajú svoje stratégie iba čiastkové, ale aj globálne, v našom prípade sa snažia zastrešit celý trh svojimy umbrella funds, ale chcel som poukázať na rastúcu špecializáciu v tomto odvetví.

Sú tu profesionálni analytici, ktorí majú možnosť získať množstvo údajov, s ktorými pracujú a to sa nejedná len o pasívne získavanie údajov napr. pomocou internetu, ale sú tu vytvorené aj určité väzby napr. na mikroúrovni medzi analytikmi a spoločnosťami, ktoré analyzujú. Sú to väzby v podobe kontaktov medzi analytikmi a manažérmi podnikov a taktiež návštevy analytikov v daných podnikoch, pričom sú podniky pod tlakom a snažia sa vyhovovať analytikom v ich požiadavkách o údaje a informácie. Výsledkami analitikov sú na jednej strane zjednodušené outputy napr. typu strong buy, buy, hold, sell, strong sell, ale na druhej strane analytici s týmito údajmi robia aj rôzne kreatívne práce čoho výsledkom môže byť viac viac informácií na výstupe ako na vstupe.

Súkromní investori nemajú situáciu vôbec ľahkú. Môžu sa snažiť spolahnúť na svoje vlastné schopnostia a proti záplavám údajov bojovať svojím vlastným štýlom, čo vôbec nieje ľahké a treba na to množstvo času. Ďalej je tu možnosť kúpiť podielové listy, kde je miera rozhodovania investora obmedzená a správu kapitálu zaňho bude vykonávať niekto iný. Posledná možnosť je dať si poradiť od niekoho skúsenejšieho, niekoho kto situáciu na trhu úplne chápe a jeho rady majú cenu, jednoducho od profesionála.

Práve táto možnosť sa v poslednej dobe stáva stredobodom pozornosti, ale aj objektom kritiky z pohľadu súkromných investorov. V prospech profesionálov hovoria fakty ako, že sú “bližšie k spoločnostiam” a teda majú kvalitnejšie informácie ako verejnosť, na svoju prácu majú kvalifikáciu a vo väčšine prípadov to boli najlepší študenti. Taktiež samotný fakt, že je to zamestnanie vo veľmi konkurenčnom prostredí, kde spravidla zostávajú iba, ľudia ktorí sa svojej práci venujú naplno. Tieto argumenty sú myslím si, že dosť silné, ale bohužial nám hovoria iba o pohľade zvonka. Keď sa budeme chcieť na danú vec pozrieť viac zvnútra zistíme, že problem je niekde úplne inde.

Musíme sa pozrieť viac na fungovanie investičného bankovníctva a síce napr. vzťah medzi spoločnosťami ktoré sa chcú stať verejne obchodovateľné (IPO) a bankami, alebo maklérskymi domami, ktoré toto IPO realizujú a časti týchto emisií ponúkajú svojim klientom. V tomto prípade je na analytikov vyvíjaný tlak zo strany materskej spoločnosti a ich produkt stráca objektivitu. Podobné je to aj v investičných spoločnostiach ktoré nemajú záujem o stratu hodnoty svojich portfólií a preto by odporúčania ich analytikov mali byť iba pozitívne. Situácia bola vyhrotená na začiatku októbra, keď odporúčania 28.000 analytikov boli v percentuálnom vyjadrení nasledovné:


Po tom kam sa posunuli trhy v novembri si vie urobiť názor každý sám. Čo je horšie táto “choroba” zaútočila už aj na nezávislé ratingové agentúry. Každý asi vie o posledných nákupoch licencií, kde telekomunikačné firmy kupovali tieto licencie za vysoké sumy. Zaujímavá situácia vyvstala keď jedna z týchto telekomunikačných firiem chcela uskutočniť emisiu svojich dlhopisov a k tomu pre väčšiu úspešnosť predaja treba aj rating. Firma mala ale už aj tak veľké problémy v pomere vlastného kapitálu k cudziemu a preto sa všeobecne očakávalo, že rating nebude mať vysokú hodnotu, ale pôjde skôr o hodnotu špekulačného stupňa. To by ale znamenalo, že na nákupe emisie by sa nemohli podieľať investičné fondy, ktoré majú týmto smerom určité obmedzenia a celková suma emisia by musela byť menšia. Ale keďže ratingové agentúry sú platené v prípade ohodnocovania emisií na základe ich objemu, rating tejto emisie bol veľmi priazdnivý.

Myslím si, že je každému jasné, že pokiaľ nechceme aby z analytikov stali iba obyčajné figúrky v hre, kde ide o úplne niečo iné ako o objektívnosť a pravdivosť odporúčaní, bude treba urobiť nejaké kroky. Uvedomila si to aj SEC a preto sa snaží presadiť aby pri odporúčaniach analytikov boli, či už písomné, alebo v televízii boli uvádzané aj majetkové a iné prepojenia jej zamestnávateľa s objektom skúmania. Budúcnosť môže byť aj v úplne nezávislých analytických firmách, otázne je, či ich veľké finančné hypermarkety strpia.

Analýza analytikovwww.bulldogresearch.com

Jedným z riešení je aj môj druhá pomôcka pri analyzovaní trhov. Je to internetovská stránka www.bulldogresearch.com, ktorej funkciou nieje nič iné ako jednoducho povedané analyzovať analytikov. Firma monitoruje 3000 analytikov z vyše 350 analytických firiem, čím pokrýva skoro celý trh (ale aj napriek tomu spoluprácu odmietli Merill Lynch, Morgan Stanley Dean Witter a Robertson Stephens). Jadro celého projektu spočíva vo vytváraní imaginárnych portfólií na základe analytikových odporúčaní, pričom buy znamená pridanie jednej akcie do portfólia, strong buy pridáva do portfólia dve akcie a hold, sell a strong sell vyraďuje emisie z portfólia. Firma spolupracuje s IBES, spoločnosťou zaoberajúcou sa ivestičnými dátami (www.ibes.com), ktorá dodáva každodenne data o odporúčaniach analytikov a taktiež data o vývoji z trhu na základe čoho sú portfólia menené a oceňované.

Na stránke sa ale nachádzajú iba piati najlepší analytici na jednotlivé odvetvia a spoločnosti (cieľové), čo sa má ale čoskoro zmeniť a do projektu majú byť zahrnutý analytici z celého sveta. Pri ovládaní stránky záleží len na vás či sa zaujímate o konkrétne mená, analytické firmy, alebo o sektory a odvetvia. Na konci všetkého sú údaje o konkrétnej osobe, jeho umiestneniach v ohodnocovaní a taktiež dalších odvetviach a akciách, ktoré skúma.

Stránka zatiaľ nespôsobila žiadnu revolúciu, ale myslím si, že čo sa týka dosahovania objektívnosti a nezaujatosti (vyššie spomenuté problémy) postupuje rozhodne dobrým smerom. Projekt je pomerne nový a preto má pár chýb. Tým, že v podstate zahrnuje iba tých najlepších tak vám nedáva príležitosť odhaliť horších prípadne zaujatejších analytikov po čom je rozhodne veľký dopyt. Kritika je zameraná aj na spôsob ohodnocovania, ktorý by mal byť viac zameraný na dlhodobú stabilitu úspešných odporúčaní ako na krátkodobé šťastie. Rozhodne “zaujímavý” je aj spôsob ovládania stránky, kde tvorcovia veľmi dobre vedeli, prečo vytvoriť aplikáciu Using this site.

Ale aj napriek pár malým nedostatkom, ktoré sa časom určite zlepšia sa firme bulldogresearch podarilo zrealizovať veľmi dobrý nápad, ktorý priniesol na trh potrebnú zmenu.

Artificial inteligence

Mojou treťou pomôckou nie je nič iné ako využívanie počítačov v peňažnom manažmente. Samozrejme, že počítače sú využívané obchodníkmi a analytikmi už dlhší čas, ale toto využívanie by sa podľa jedného autora dalo prirovnať k jazde vo Ferrari na preplnenej diaľnici. V dnešnej dobe si samozrejme finančníci nevedia predstaviť život bez počítačov, ale v podstate na čo im slúžia? Mnohý ich používajú ako náhradu písacieho stroja s možnosťou upravovania a zálohovania textu, iný využívajú počítače spolu s programami ako Metastock na sťahovanie údajov a používanie grafov v technickej analýze a samozrejme nemožno zabudnúť na počítač ako prístroj umožňujúci nám prístup na internet.

Počítače toho dokážu samozrejme omnoho viac. Ich celkový výkon väčšinou priemerný užívatelia nemajú šancu využiť. Máloktorí analytici využívajú počítače na to aby za ne mysleli, alebo im aspoň pomáhali v rozhodovaní. Využívanie počítačov vo fáze rozhodovania sa môže stať kľúčovým pre zdolávanie momentálnych záplav dát. Ich silnými stránkami je obrovská rýchlosť s akou dokážu spracovávať obrovské množstvá údajov a s akou dokážu s týmito údajmi pracovať a vyhľadávať spojitosti ktoré by inak ani nemuseli byť nájdené. Ich ďalšou výhodou oproti rozhodovaniu ľudí je v podstate v tom čím sú. Počítače nemajú city ani emócie, nevedia byť zaujaté ani mať predsudky a taktiež na ne nemožno vytvárať tlaky aby ich výsledky dopadli v náš prospech, čo je v rozhodovaní ľudí na finačných trhoch dosť veľkým mínusom. Taktiež sa dá povedať, že ich rozhodovanie je dynamické, to znamená, že zákonitosti, ktoré ich mi naučíme, alebo ktoré oni sami neskôr zistia prispôsobujú ich momentálnej aplikovateľnosti na trhu. Jednoducho nepoužívajú pravidlá, ktoré už nefungujú a snažia sa objavovať tie, ktoré práve začínajú platiť.

Merill Lynch, Fidelity, NeuWorld Financial, LBS Capital Management, Walkrich a iné sú spoločnosti, ktoré sa snažia učiť počítače pomáhať im pri ich rozhodovaní. Tieto firmy používajú pokročilú matematiku, štatistiku a taktiež umelú inteligenciu – artificial inteligence (zkrátene AI) AI, pod ktorú by som zahrnul hlavne neurónové siete, expert systems a genetický algoritmus.. V mojej práci som sa bližšie zameral na neurónové siete.

Neurónové siete

Neurónové siete sú pomenované po bunkách v mozgu, ktoré vykonávajú operácie spojené s myslením. Mozog je zložený z približne 100 miliárd neurónov. Každá z buniek je ako malý počítač s veľmi obmedzenými kapacitami, pričom spojením týchto buniek vziká najinteligentnejší systém doteraz poznaný. Neurónové siete majú podobné zloženie neurónov ako ľudský mozog, pričom sa podobne ako ľudia neučia programovaním, ale skúsenosťami. Ľudia sa učia na príkladoch a to spôsobom prijatia inputu v podobe informácie, alebo určitej situácie a následného outputu v podobe riešenie. Podobne sa dajú učiť aj neurónové siete a to používaním informácií z trhu ako inputov a a priraďovaním klúčových informácií ako outputov (napr. ceny). Sieť s týmito údajmi pracuje a vznikajú v nej určité prepojenia. Vždy keď jej vnútorné prepojenie vedie na základe inputu vedie k inému outputu aký zadávame sieť si toto prepojenie zmení. Takýmto trénovaním by sa mala sieť stávať viac a viac presnejšou, pričom to samozrejme závisí aj od trénera a údajov inputov a outputov aké do siete dáva. Keď si myslíme, že presnosť siete je dostačujúca môžeme do nej začať púšťat aktuálne údaje z trhu a jej výsledky používať pri rozhodovaní.

Ako príklad spoločnosti využívajúcej neurónové siete by som uviedol spoločnosť Walkrich (www.walkrich.com). Táto firma sa používaním sietí snaží zisťovať vnútornú hodnotu jednotlivých akcií (monitoruje ich vyše 4000) pričom sa snaží zostavovať určitú hodnotovú stupnicu, ktorá nám má pomôcť odhaľovať nadhodnotené a podhodnotené emisie. V podstate sa snaží pomocou sietí určiť určitú “pravú” hodnotu a porovnať ju s momentálnym ohodnotením na trhu. Vychádza z toho, že niektoré odvetvia a emisie sú v určitom čase v obľube trhu a niektoré sú úplne zabudnuté nehľadiac na ich vnútorné hodnoty. Našou úlohou je kupovať podhodnotené akcie a čakať až v nich trh ich vnútornú hodnotu objaví a taktiež vyhýbať sa nadhodnoteným emisiám, prípadne byť na nich krátky Z toho logicky vychádza aj časový horizont na ktorý sa naše investície budú realizovať a ten je v tomto prípade dlhý.

(článok neprešiel jazykovou úpravou)

KURZY

23. 2. 2018

USD 1,230 0,002
CZK 25,337 0,021
GBP 0,879 0,004
HUF 312,880 0,190
CAD 1,561 0,003

SPOLUPRÁCA