Hoci americká automobilka Cadillac oslávila vlani sté výrocie založenia, história jej názvu siaha až do sedemnásteho storocia. Zakladatel spolocnosti a šéfkonštruktér Henry Martyn Leland si totiž za oznacenie svojich vozidiel vybral meno francúzskeho šlachtica Antoina de la Mothe de Cadillac – zakladatela mesta Detroit. V tých casoch urcite nemohol tento dôstojník francúzskej armády tušit, že položil základný kamen štvrtého najväcšieho amerického centra a zároven mesta s najväcšou automobilovou produkciou na svete. A už vôbec nie, že jeho francúzske meno sa stane neodmyslitelným symbolom americkej kultúry a technického pokroku.

Na zaciatku kvalita

Henry Martyn Leland skonštruoval a vyrobil prvý prototyp Cadillac, model A v roku 1902. No až o dva roky neskôr nasledoval prvý komercný Cadillac D so 4-valcovým motorom s objemom 4,9 litra. Pri výrobných postupoch sa Leland riadil legendárnym heslom „Craftmanship is a Vocation, precision is Law“ ( Šikovnost je viera, presnost je zákon). Vznikali tak na tie casy vozidlá výnimocnej kvality. Presnost, ktorú Leland dosahoval, umožnovala zámenu dielov medzi jednotlivými typmi automobilov. Zaviedol takzvanú kalibráciu castí, najmä komponentov motora. Piesty, ktoré skúškou kalibrácie neprešli, jednoducho znova roztavil. V roku 1908 získal Cadillac prestížne ocenenie Dewar Trophy britského královského autoklubu za úplnú zamenitelnost dielov. Dnes sú štandardizované komponenty samozrejmostou, treba si však uvedomit, že v prvej dekáde dvadsiateho storocia sa všetky diely vyrábali rucne a potom sa prispôsobovali individuálnym požiadavkám každého automobilu.

V roku 1909 Cadillac odkúpila vtedy novozaložená spolocnost General Motors Corporation – dnes je to najväcší svetový výrobca automobilov. Nezmenilo to však nic na filozofii firmy. Cadillac preto neminula cena Dewar Trophy ani v roku 1912 – tentoraz za priekopnícke zavedenie elektrického štartéra, elektrického osvetlenia a magnetového zapalovania s prerušovacom, cím sa zjednodušila obsluha a zvýšila spolahlivost. No popularitu získaval Cadillac aj vdaka mimoriadnemu komfortu cestovania. Ako prvá automobilka na svete totiž od roku 1910 ponúkal uzavreté karosérie v štandardnej výbave. Nepriazen pocasia tak prestala byt nepriatelom majitelov vozidiel. V januári 1915 predstavil Cadillac svoj prvý vidlicový 8-valec s objemom 5,1 litra (52 kW) , ktorý sa stal štandardom pre všetky modely a je konštrukcným symbolom cadillacov do dnešných dní. V dalších rokoch nasledovalo množstvo technologických prvenstiev. Napríklad plne synchronizovaná prevodovka (1929), prvá plne automatická prevodovka (1941), zavedenie bezpecnostných skiel ci pochrómovanie dielcov. Prejavom nedostižného luxusu sa v roku 1930 stal model 452 s neuveritelne tichým 16-valcovým motorom. V tridsiatych rokoch sa objavovali aj 12-valcové modifikácie.

Cadillac si môže pripísat na konto aj svetové prvenstvo v oblasti priemyselného dizajnu. Už v roku 1927 prizval do tímu štylistu Harleya Earla.

Miliónty cadillac zišiel z výrobných liniek v Detroite 25. novembra 1949. Sústavnú expanziu Cadillacu pribrzdila až druhá svetová vojna, najmä udalosti v Pearl Harbore. Po prvý raz od roku 1902 prerušil Cadillac produkciu automobilov, aby splnil objednávky americkej armády. Vyrábal lahké tanky, bojové vozidlá a súciastky pre motory Allison V1710. Zdvojené motory Cadillac V8 a prevodovky Hydra-Matic sa použili v tankoch M5AT a M24.

Povojnový ekonomický boom v USA nahral spolocnosti do kariet. Kým na výrobu miliónteho vozidla potrebovala 47 rokov, druhý milión vyprodukovala už o devät rokov neskôr (1958). To už naplno bežala výroba megalomanských vozidiel ovplyvnených modelom Sixty z roku 1948, pre ktorý Harley Earl navrhol legendárne chvostové plutvy a dizajnérske prvky inšpirované letectvom. Tieto ovplyvnili vzhlad amerických automobilov na dve nasledujúce desatrocia. Automobilová „aerománia“ vyvrcholila modelom Eldorado z roku 1959, ked výška plutiev dosiahla úctyhodných 97 cm.

Fascinácia luxusom

Na rozdiel od vojnou znicenej Európy, plné vrecká Americanov umožnovali vývoj luxusných technických prvkov. V pätdesiatych rokoch to bolo v prípade Cadillacu napríklad zavedenie klimatizácie (1953) a o rok neskôr sériového posilnovaca riadenia. Už v roku 1957 bol prekrásny model Eldorado Brougham s opozitne uchytenými dverami vybavený pneumatickou reguláciou pruženia, elektricky polohovatelnými prednými sedadlami s pamätou, rádiom, centrálnym uzamykaním, dvojzónovou klimatizáciou a hliníkovými diskami kolies – luxus, ktorý ešte ani dnes nie je celkom bežný. No bolo tu aj niekolko významných technických inovácií. V modelovom roku 1967 dostal Eldorado ako prvý luxusný automobil na svete predný náhon. Objavil sa aj posilnovac riadenia s premenlivou charakteristikou a, samozrejme, tempomat.

Sedemdesiate roky sa opät niesli v duchu fascinácie luxusom. Obrovské 8-valce s objemom 7,7 litra boli pre modelové rocníky 1970 až 1976 „prevrtané“ na 8,2 litra! Ich výkon 290 kW umožnoval Eldoradu s hmotnostou

2,5 tony s antiaerodynamickou karosériou dosahovat maximálnu rýchlost vyše 200 km/h.

V oblasti presadzovania elektroniky patril Cadillac vždy k priekopníkom.

Už v roku 1971 prichádza s protiblokovacím brzdovým systémom Antilock brake pre zadné kolesá. Hovorit v prípade cadillacov o bezpecnosti je iste diskutabilné, no neodškriepitelný je fakt, že okrem predchodcu ABS sa v roku 1974 objavili na cadillacoch aj bezpecnostné nafukovacie vankúše pre vodica i spolujazdca. V rokoch 1974 až 1976 sa dokonca dodávali ako súcast sériovej výbavy.

Ropná kríza

Škrt cez rozpocet urobila prestížnej americkej automobilke až ropná kríza koncom 70. rokov, ktorá úplne zmenila tvár amerického automobilového trhu v nasledujúcej dekáde. Prudko rastúce ceny pohonných látok otvorili cestu malým a neporovnatelne úspornejším automobilom japonskej proveniencie. Americania sa akoby šibnutím carovného prútika naucili jazdit v modeloch s polovicným poctom valcov, štvrtinovým zdvihovým objemom a karosériami kratšími o 1,5 až dva metre. Americké automobilky nemali v zálohe žiadne kompaktné a hospodárne vozidlá, tobôž nie Cadillac. Ten zareagoval znižovaním výkonu motorov, zavedením elektronického vstrekovania paliva a v roku 1978 sa dokonca odhodlal na aplikáciu vznetového osemvalca s objemom 5,8 litra. Všetko neúspešne, japonské automobilky doslova valcovali trh.

K raritám možno zaradit šetriaci systém postupného vypínania dodávky paliva do casti valcov v motore 6,0 V8-6-4 z roku 1981. O pocte pracujúcich valcov informoval vodica palubný pocítac. Úspora paliva bola síce výrazná, no zavedenie elektroniky vyústilo do velkých problémov so spolahlivostou. Cadillac preto od systému upustil, no je zaujímavé, že po 20 rokoch oživil identickú myšlienku Mercedes-Benz vo svojich 8- a 12-valcových motoroch v triede S. V druhej polovici osemdesiatych rokov prichádza Cadillac s úplne novou modelovou ponukou – s o cosi menšími, aerodynamickejšími a úspornejšími modelmi. Predný náhon dostáva DeVille, pricom motor má umiestnený priecne. Doslova klenotom je kabriolet Allanté z roku 1989 – prvý cadillac, ktorý navrhlo talianske štylistické centrum Pininfarina a ciastocne sa aj vyrábal v jeho dielnach. Kým došlo k definitívnej montáži, každý kus Allanté musel absolvovat dva lety ponad Atlantik. Práve Allanté sa už mohol pochválit ABS na všetkých kolesách a dokonca protipreklzovacím trakcným systémom TCS.

Ani v devätdesiatych rokoch sa už Cadillac nevrátil k pôvodným zdvihovým objemom. Naopak, zaútocil modernejšou technikou. Jeho novým esom sa stal v roku 1992 motor 4,6 V8 Northstar (205 kW) so 4-ventilovou technikou, montovaný do novej generácie Seville a neskôr do všetkých cadillacov. Ponuka modelov je však pomerne strohá. Z výrobného programu vypadáva najväcší a najluxusnejší Fleetwood. Cadillac razí striedmu investicnú politiku. Dokladom je aj 6-valcový model Caterra, ktorý sa pokúsil zaujat v nižších triedach a nebol nicím iným než na americký vkus „doladeným“ Oplom Omega – a paradoxne, jediným vtedajším Cadillacom so zadným náhonom. Cadillac sa však snaží upútat aspon technickými novinkami. Seville STS dostáva elektronický stabilizacný systém, kontinuálnu reguláciu tvrdosti pruženia CVRSS a v roku 1999 zacína automobilka ako prvá na svete montovat do DeVille systém nocného videnia na báze infracervených lúcov, prevzatý z vojenských lietadiel.

Druhý dych

K oživeniu dochádza až na prelome tisícrocí. Portfólio sa rozrastá o luxusný off-road Escalade a neskôr aj o vysokovýkonné športové kupé XLR inšpirované štúdiou Cadillac Evoqe z roku 1999. Práve tento model je spolu s menším 6-valovým sedanom CTS príslubom novej generácie a štýlu cadillacov v nastávajúcom tisícrocí. Oba sa vyrábajú na úplne novej montážnej linke v Lansingu v Michigane s investíciou 645 miliónov eur, ktorá doplnila výrobné kapacity cadillacu v Arlingtone a Detroite. Za celú svoju históriu vyrobila koruna koncernu General Motors vyše 11 miliónov vozidiel. Navonok sa Cadillac prezentuje návratom na okruh 24-hodinových pretekov Le Mans a oficiálnym imidžom exkluzívneho dodávatela prezidentských limuzín. Najnovšiu z nich, vyvinutú na základe modelu DeVille, si v roku 2001 prevzal súcasný americký prezident George Bush Jr. pocas inaugurácie. Jedným z prvých štátnikov, ktorý sa vozil cadillacom, bol však už prezident Woodrow Wilson na oslavách vítazstva v prvej svetovej vojne.