Amerika je konfrontovaná úvahami o dlhej a hlbokej recesii
Podľa ekonóma The Conference Board Barta van Arka je prioritným rizikom „obrovské množstvo obáv a úzkosti, ktoré zrejme v psychike Američanov prevládne na veľmi dlhé obdobie…“
Amerika a Američania zažili vážnu a dlhotrvajúcu recesiu pred vyše štvrťstoročím, čo je príliš veľký časový odstup na to, aby si vedeli premietnuť situáciu a pocity, ktoré vtedy prežívali občania USA.
Ak ľudia premýšľajú o recesii, skôr majú na zreteli ostatné dve, ktoré sa udiali v na začiatku 90-tych rokov a v období po teroristických útokoch na Spojené štáty. No v každom prípade by sa pri pohľade na udalosti týchto dní mali pozrieť ešte ďalej do minulosti – na 70-te roky, teda na ropné embargo zo strany arabských štátov a na začiatok 80-tych rokov, kedy prudko stúpla nezamestnanosť a inflácia.
Ostatné recesie, spojené so spľasnutím tzv. technologickej bubliny a teroristickými útokmi na Ameriku totiž trvali iba 8 mesiacov, teraz očakávaná recesia však má trvať podstatne dlhšie, uvádza sa v analýze Capital Economics v Toronte.
Potvrdzuje to aj aktuálne vyhlásenie predsedu Fedu Bena Bernankeho, že terajšia finančná kríza môže značne predĺžiť obdobie slabej ekonomickej výkonnosti a ďalej zvýšiť riziko ohrozenia rastových parametrov.
Iba na ilustráciu – od minulého roka stratilo prácu 760 000 Američanov a maloobchodný predaj sa v septembri znížil o 1,2%, čo je najväčší prepad za ostatné tri roky.
Každá recesia má však svoju vlastnú dynamiku a psychológiu.
Terajšia kríza sa začala kolapsom na hypotekárnom trhu a ďalej sa prehlbovala tvrdými úverovými reštrikciami, čo poznačilo spotrebiteľské výdavky a samozrejme aj firemný sektor.
Ide teda o celkom diametrálne odlišné faktory, ktoré ovplyvnili americkú ekonomiku po šoku v roku 1973, kedy sa hlavným „vinníkom“ stala ropa a jej nedostatok.
Na začiatku 80-tych rokov si obete vyžiadala vysoká inflácia a enormný nárast úrokovej sadzby, ktorý mal byť nástrojom boja proti inflačným tlakom.
V oboch prípadoch, teda aj v roku 1975, aj v roku 1982 vzrástla nezamestnanosť na 9%, respektíve na 10,8%.
Experti očakávajú, že terajšia nezamestnanosť na úrovni 6,1% sa na začiatku budúceho roka zvýši maximálne na 7% /podobnú úroveň zažil americký trh práce v roku 1993/, niektoré prepočty vychádzajú z toho, že počet nezamestnaných môže dosiahnuť 8%, teda ukazovateľ, ktorý sa zaznamenal v roku 1984.
Teda počet ľudí bez práce by nemal byť tým hlavným faktorom, ktorý je poplatný momentálnej situácii a vývojovej perspektíve v americkej ekonomike. Podľa ekonóma The Conference Board Barta van Arka je tým prioritným rizikom „obrovské množstvo obáv a úzkosti, ktoré zrejme v psychike Američanov prevládne na veľmi dlhé obdobie…“
Recesie zo 70-tych a 80-tych rokov ekonomicky /a tiež psychicky/ poznačili Američanov, no po „zlých“ rokoch prišla celá jedna dekáda výrazného rastu americkej ekonomiky, ľudia akoby zabudli na bolesti z minulých kríz a recesií, recesia po septembri 2001 bola iba veľmi krátka.
Enormný desaťročný ekonomický rast nás akoby trochu rozmaznal, tvrdí profesor na Cornell College v Iowe Todd Knoop vo svojej publikácii „Moderná finančná makroekonomika : panika, kríza, krach“.
Aj efekt „rozmaznania“ spôsobí, že Američania budú túto recesiu vnímať oveľa intenzívnejšie. Jay Bryson z Wachovia Corporation stroho konštatuje : „nezáleží na tom, aké kritéria použijeme na hodnotenie tejto recesie, bude v každom prípade horšia, ako tie predchádzajúce….“
Namiesto záveru : napriek záchrannému balíku americkým bankám sa včera kľúčový akciový index Dow Jones prepadol o 733,08 bodu, teda o 7,87%, japonský Nikkei 225 dnes stratil 1089 bodov, teda sa znížil o 11,41%…
0,001
0,014
